Slovenský katolícky akademický spolok Istropolitan

Deep talky prinášajú rozhovorom so seminaristom Kňazského seminára v Bratislave Martinom Girom. V rozhovore sa venujeme témam: – cesta ku kňazskej formácii – kňazská formácia v seminári – ideál kresťanského politika – proroctvo Jozefa Ratzingera o budúcnosti Cirkvi z roku 1969 – a ďalšie.

Drahí priatelia!

Začína sa mesiac október, ktorý nazývame aj „Mesiac posvätného ruženca“. Je to čas, kedy sa v Cirkvi dôraznejšie upriamujeme na túto pre každého veľmi známu modlitbu. Pre niekoho táto modlitba predstavuje neoddeliteľnú súčasť duchovného života, iným sa zdá táto modlitba príliš dlhá a nudná.

Drahí priatelia!

Určite všetci vidíme a vnímame tie turbulentné časy v ktorých sme sa ocitli.
Samozrejme, že reč aj o politike, ktorá nám už nejaký čas robí vrásky na čele a určite nás neupokojujú ani predstavy čo všetko v našej politike ešte v blízkej dobe môže nastať. Čo nás naopak tešiť môže, je určite aspoň mierne zlepšovanie sa situácie v nemocniciach, ale od vytúženého stavu sme ešte ďaleko. Práve preto asi so mnou budete súhlasiť, že práve teraz nemá zmysel poľavovať. Musíme vytrvať, pretože možno sme už konečne na dobrej ceste.

Drahí spolkoví priatelia,

dostávame sa k vrcholu tohto veľkonočného slávenia. Práve dnes večer po západe slnka začíname sláviť Vigíliu Zmŕtvychvstania Pána, ktorá je už vlastne súčasťou zajtrajšej slávnosti Zmŕtvychvstania. Ide o najväčší sviatok v roku. Zmŕtvychvstanie prinieslo všetkým Ježišovým učeníkom dôkaz o pravde jeho poslania. Keby nebolo zmŕtvychvstania, tak ak by sme si vôbec pamätali Ježiša Nazaretského, bol by pre nás jedným z filozofov, aj keď veľkým, ale nič viac.

Zároveň však Ježiš porazil smrť. To znamená, že pre nás ľudí smrť už nie je konečná stanica v našej existencii. Pretože Ježiš to dokázal ako pravý Boh a pravý človek, takže už aj naša ľudská prirodzenosť je hodná vzkriesenia. Je to pre nás signál toho, čo sa jedného dňa udeje. Naše telo sa po smrti po biologickej stránke síce rozpadne, ale bude vzkriesené a oslávené.

Pokračovať

Drahí spolkoví bratia,

vyzerá to tak, že pôst máme už takmer za sebou. Už ostávajú posledné dni,
avšak sú to dni, kedy je pôst najintenzívnejší. Samozrejme, myslím tým predovšetkým
Veľký Piatok, pretože už v sobotu po Veľkonočnej vigílii sa začína veľkonočné
obdobie. Znamená to teda, že najväčšie kresťanské sviatky v roku sú už tesne pred
nami. Preto toto zamyslenie bude zamerané na veľkonočné sviatky. Sú to sviatky,
kedy si pripomíname Ježišovu smrť a Jeho víťazstvo nad smrťou.

Pokračovať

Dnešnou popolcovou stredou prichádza nové obdobie, ktoré nebýva zvyčajne veľmi obľúbené. Je to obdobie pôstu. Je to štyridsaťdňová príprava na najväčšie kresťanské sviatky v roku. Symbolizuje tých štyridsať dní, ktoré Ježiš strávil na púšti, keď začínal svoje verejné účinkovanie. Toto obdobie je charakteristické tým, že si niečo odopierame alebo si dávame špeciálnu úlohu počas tohto obdobia (napríklad každý deň sa pomodliť posvätný ruženec). Skutočne takéto pôstne predsavzatie býva veľmi užitočným na ceste v raste duchovného života a priblížení sa k Bohu. Dokonca by som povedal, že je to až nevyhnutnosť. Základom však býva zvoliť si to správne pôstne predsavzatie. Aké predsavzatie je potrebné si zvoliť?

Pokračovať