Janko Petrík v/o Pltník patrí k najčastejším účastníkom našich spolkových stretnutí. V r. 2005, keď sa vrátil z postu veľvyslanca SR v Chorvátsku (a Bosne), o Balkáne porozprával zaujímavé veci. Teraz, už ako dôchodca, nám bližšie priblížil celý svoj životný príbeh. A jeho rozpávanie bolo skutočne pútavé.
Pltník (1944) pochádza zo Zvolena. Rodina sa z politických dôvodov musela nedobrovoľne presťahovať do Šiah, takže sa na neho nalepilo aj trochu maďarčiny. Neskôr v Brne vyštudoval strojárinu (ing.) a našiel si manželku. Presťahovali sa do BA a narodili sa im tri deti. Ako vývojár poľnohospodárskych strojov nepatril do „prvej disidentskej ligy“, no ako tisíce ďaľších chodieval na „stretká“ do v katolíckych krúžkov a distribuoval samizdaty. 25.3.1988 na Hviezdoslavovo námestie prepašoval v jednej ponožke sviečku a v druhej zápalky a hoci mu ju od 18.00 do 18.30 niekoľkokrát zhasil vietor a dážď, vydržal pri modlení ruženca „svietiť“ bez ujmy na zdraví.
Po Novembri 89 sa vrhol do zakladania KDH. Spolu s Jánom Čarnogurským boli dvoma štatutármi novovznikajúcej politickej sily. Viac rokov bol ústredným tajomníkom. Pltník nebol na strane nacionalistickejšie orientovaného krídla, ktoré sa neskôr odčlenilo ako SKDH a ako poslanec Federálneho zhromaždenia v r. 1992 ani nehlasoval za vznik samostatných štátov (ale ani proti). „Štát sa rozdelil a my sme dostali 6 mesačných platov“, spomína na rok 1993. Po nástupe prezidenta Kováča do úradu sa mu stal šéfom protokolu, takže si viac krát mohol vychutnať Mečiara, ako mu „navrel krk“. Tu sa opäť stretol s Jánom Klepáčom. U Kováča ostal až do posledného dňa a živo si pamätá na to, ako mu Flašík odratával dni do konca funkčného obdobia s podtitulom „miluj život, nie drogy“ na svetelnej tabuli oproti prezidentskému palácu.
V roku 1999 za prvej Dzurindovej vlády (Pltník nám priblížil aj štart politickej kariéry tohoto muža) sa stal slovenským veľvyslancom v Chorvátsku a Bosne. S prostredím sa zžil, rýchlo sa naučil jazyk a vyzerá to tak, že urobil dobrú robotu. V úrade dokonca dva a pol roka nadsluhoval. Z blízka teda mohol pozorovať, ako sa po krutej vojne Balkán spamätáva a civilizuje. Po návrate domov až do dôchodku pracoval na MZV ako expert na tento kus Európy.
Ján Petrík, hoci nie je verejnosti veľmi známy, je zaujímavá postava, ktorá má čo povedať. Preto by bolo veľmi fajn, keby svoj životný príbeh dal na papier.
Pltník, vďaka za príjemný večer!
Plepo
Pltník, je mi veľmi ľúto, že som sa nemohol zúčastniť. Ale verím, že takéto posedenie s Tebou nebolo posledný raz. Nabudúce si to zariadim lepšie. Konrad