Prvého mája 2012 zomrel Vladimír Jukl (1925), jedna z najvýznamnejších postáv slovenskej katolíckej Cirkvi. V roku 1943 ho na ďalšej životnej ceste výrazne ovplyvnil chorvátsky kňaz Tomislav Kolakovič – Poglajen. Stal sa jeho tajomníkom a spolu prežili krutú zimu 1944-45 na povstaleckom území v horách. Po skončení vojny sa matematik a fyzik (absolvent v r. 1947 v Prahe) Jukl naplno zapojil do organizovania kresťanského života na Slovensku ako člen Kolakovičovej Rodiny. Za túto činnosť ho neľudský komunistický režim odsúdil na 25 rokov väzenia. V krutých basách nakoniec strávil 13 a pol roka. Do väzenia išiel ako 26 ročný, vrátil sa ako 40 ročný. No nezlomili ho.
Po prepustení sa opäť neohrozene pustil do organizovania života podzemnej Cirkvi. Spolu s ďalšími mužmi (Krčméry, Korec, Mikloško…) bol pri všetkých aktivitách, ktoré postupne rozložili boľševizmus na Slovensku. Organizoval petície, púte (Velehrad 1985…), vydával samizdaty, pripravoval Sviečkovú manifestáciu. Osobne bol v kontakte s Karolom Wojtylom, neskorším pápežom Jánom Pavlom II, ktorý mal prostredníctvom neho podrobné informácie o dianí na Slovensku.
V roku 1971 ho biskup Korec tajne vysvätil za kňaza, no túto skutočnosť až do Novembra 89 nevedeli ani jeho najbližší. V slobodných pomeroch neskočil na módnu vlnu nacionalizmu, ako sa to prihodilo aj viacerým cirkevným predstaviteľom, ale ostal na pevných pozíciách kresťanského univerzalizmu.
O svojom živote vydal svedectvo vo viacerých médiách. Spomenúť treba útlu brožúru (napísanú spolu so Silvestrom Krčmérym) „V šľapajach Kolakoviča“, množstvo jeho článkov, zborníky (napr. zborník z konferencie „Moderný evanjelizátor Kolakovič a jeho žiak Neuwirth„, ktorú v r. 2006 spoluorganizoval spolok Istropolitan a na ktorom som mal česť prečítať Juklov príhovor v jeho prítomnosti). Juklovi sa vo svojich textoch často venuje jeho duchovný nasledovník František Mikloško (napr. kniha Desať spravodlivých, viacero textov v Impulze…), takže mozaika jeho života sa dá pomerne dobre vyskladať. Poľský prezident Lech Kaczyński mu v roku 2009 udelil vysoké poľské štátne vyznamenanie.
Vladimír Jukl, veľká postava stredoeurópskeho katolicizmu, vďaka za všetko!
Odpočinutie večné daj mu Pane!
Plepo
Pingback: Poďakovanie Vladimírovi Juklovi SF | Fórum kresťanských inštitúcií
Pekný text o Vladimírovi Juklovi priniesla na tvojej stránke TKKBS: http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20120501008
ako aj Jaro Daniška na .týždni: http://www.tyzden.sk/nazivo-doma/vladimir-jukl-r-i-p.html
Treba upozorniť, že Jukl sa oficálneho uznania od Slovenska nedočkal. A to boli KDHáci a iné „kresťanské“ strany ix krát vo vláde!