Vínny večer u Petra Chowanieca

Okoštovali sme osem druhov bielych vín, štyri druhy červeného a jedno ružové. Ako prvé sme chutnali biely Muller Thurgau, kabinetné, ročník 2002. Odroda dostala názov po pánovi Mullerovi, ktorý pochádzal z nemeckého mestečka Thurgau. Pestuje sa najmä v severných častiach vinohradníckej oblasti – v Nemecku, Rakúsku, na Morave, Slovensku i v Maďarsku. Pokračovali sme Rizlingom vlašským, ročník 2001. Táto odroda pochádza z Talianska a v oblasti Malých Karpát je veľmi obľúbená. Nasledoval Rizling rýnsky, ročník 2001 a Chardonnay (2001). Najmä prítomné dámy ocenili marhuľovú chuť Peseckej Leanky (2002), ktorá pochádza z Rumunska zo začiatku 20. storočia. Podľa slovenského zákona sa nazýva Feteasca Regala a v oblasti Svätého Jura je to veľmi obľúbená odroda. Pokračovali sme ďalej, na rad prišlo ešte Rulandské šedé (2002), Irsai Oliver (2002) – maďarská odroda, dosť aromatická, používa sa najmä na výrobu sektov; a posledné z bielych vín – Tramín červený (2001). 

Červené vína, ktoré sme chutnali, boli všetky z roku 2002. Začali sme Svätovavrineckým, o ktorom sme sa dozvedeli, že je to severská odroda, pestuje sa najmä v oblasti Malých Karpát. Na porovnanie nám Peter ponúkol Svätovavrinecké Rosé – ružové víno z tej istej odrody. Dozvedeli sme sa, že ružové víno sa dorába tou istou metódou ako biele vína z modrých strapcov hrozna. Pokračovali sme Frankovkou modrou, s prívlastkom neskorý zber. Hrozno na výrobu tohto vína doviezol Peter z dedinky Dulovce v okrese Komárno. Nasledoval Cabernet Sauvignon, takisto s prívlastkom neskorý zber. Je to tradičná odroda pestovaná na celom svete, vinič takisto pochádza z Duloviec. Na záver nám Peter ponúkol lahôdku – André ročník 2002 barrique. Toto víno je vraj v súčasnosti veľmi populárne, technika jeho výroby spočíva v tom, že približne mesiac zrie vo vypálenom dubovom sude. 

Okrem toho, že sme ochutnali vynikajúce odrody vína, dozvedeli sme sa mnoho zaujímavých informácií z vinárskej oblasti. Slovensko sa nachádza na severe vinohradníckej oblasti, táto oblasť končí v slovenskej dedinke Radošiná. Zákon o víne, ktorý platí na Slovensku, má základ v nemeckých a rakúskych zákonoch. Víno rozdeľuje podľa cukornatosti na stolové(13-16), akostné(16-19) a víno s prívlastkom (19 a viac). Prívlastkové víno sa opäť delí na kabinet, neskorý zber, výber z hrozna, bobuľový výber, hrozienkový výber. Dozvedeli sme sa, čo znamená ľadový zber, či slamový zber. Podľa obsahu zvyškového cukru sa víno delí na suché (0-4), polosuché (4-12), polosladké (12-45) a sladké (nad 45) 

Rozprávali sme sa tiež o tokajských vínach. Už vieme, že tokajské víno je zaujímavé tým, že na niektorých bobuliach vzniknú tzv. cybéry, akási ušľachtilá pleseň. Tieto sa potom pridávajú v 25 litrových putniach do 125 litrových sudov. Z toho aj vznikla stupnica delenia tokajského vína – podľa počtu putní (1-5) pridaných do suda. 

Peter ako starý profesionál pripravil na zahryznutie slovenské syry, oravskú slaninu a chlebík a degustácia sa mohla začať. Popri ochutnávke sme počúvali zaujímavé rozprávanie nadšeného vincúra, ktorý sa najviac sťažuje na to, že nemá v Juri konkurenciu. Tá by pomohla rozbehnúť vinársky biznis v tomto mestečku. Vraj by sa tu pokojne uživilo aj 50 takých výrobcov, ako je on. Pre nás laikov bolo poučné aj rozprávanie o vinárskych grifoch, ktoré sú potrebné pre tú ktorú odrodu. Myslím, že v  budúcnosti Jur pre úspech akcie ešte navštívime. Kto by mal záujem dozvedieť sa o tejto príjemnej firmičke niečo viac, odporúčam navštíviť naozaj dobrú stránku www.vinnepivnice.sk.