Náš spolok pripravil v rámci spomínania na November debatu s jedným z jeho protagonistov, Jánom Čarnogurským. Jeho rozprávanie bolo osviežujúce. Snáď až na to Rusko.
Čarnogurský je v pohode. Aj keď si občas musí vypomôcť pri niektorých menách radou z auditória, jeho spomienky sú prudko počúvateľné. Veď aj sú spomienkami človeka, ktorý za boľševika sedel v base („odporúčam túto skutočnosť“), po prepustení rovno sadol v hektických časoch do federálnej vlády („Čalfa to zariadil až moc dobre, keď sa proti Havlovi nenašiel ani jeden hlas proti“), videl z inej strany tribúnov Novembra (a neskôr VPN), viedol krajinu ako premiér („prehradili sme Dunaj, nebolo to nič mimoriadne“) a napr. už teraz vypelíchaného Mečiara (aký to rozdiel medzi vrstovníkmi!) vie zhodnotiť ako víťaz.
Veľmi príjemné (hádam až na čudné zachádzanie do rusofílie našimi nie k veci otázkami) podvečerné novembrové rozdumovanie o našej nie vzdialenej histórii. 2 a pol hodiny, ktoré sa dajú nazvať nestrateným časom.
Plepo