Jezuiti, oficiálne Spoločnosť Ježišova (lat. Societas Jesu) pôsobia na území Slovenska už 450 rokov. Prvý krát prišli do Trnavy v r. 1561, len 21 rokov po svojom oficiálnom založení sv. Ignácom z Loyoly. Po požiari ich kolégia v r. 1567 odišli, vrátili sa v r. 1615. Až do ich zrušenia v r. 1773 u nás vyorali záslužnú brázdu na poli vzdelania (Trnava, Humenné…), kultúry a náboženstva. Po obnovení rehole v roku 1814 sa vrátili aj na Slovensko. Počas 19. a 20. storočia bola ich činnosť požehnaním, spomeňme iba moderné slovenské dejiny, kde mená jezuitov ako Kolakovič, biskupi Hnilica či Korec a mnohí ďalší predstavujú to najlepšie, čo sme doma mali (máme).
D.p. Bernard Mišovič, SJ, opätovne pôsobiaci v kaštieli v Ivanke pri Dunaji, je neuveriteľný zjav. Teda nielen impozantným výzorom, ale aj hlbokými vedomosťami a svojou vierou. Vyštudovaný geofyzik emigroval v r. 1981. Cez viaceré krajiny sa dostal do Ríma. Vstúpil k jezuitom, bol vysvätený za kňaza. Pôsobil na viacerých miestach, napríklad aj v kanadskom Toronte (o.i. postavil kostol…). Pripravil nám veľmi zaujímavú exkurziu ivanského kaštieľa, na ktorý si vraj kvôli Obrenovičovi brúsia zuby Srbi (dokončenie opráv kaštieľa si údajne vyžiada ešte 5 mil. €, no už teraz je jednoznačne v najlepšom stave v porovnaní s kaštieľmi na okolí – Bernolákovo, Malinovo, Tomášov…). Po prehliadke sme s Bernardom pri víne predebatovali históriu rehole s dôrazom na naše územie ako aj jezuitskú spiritualitu založenú na duchovných cvičeniach sv. Ignáca. Vskutku výnimočný večer.
PS. V ivanskom jezuitskom senioráte žije páter Ferdinand Takáč, SJ (o.i. 5 rokov komunistického žalára…), ktorý je jedným z posledných žijúcich ľudí, ktorí osobne poznali „mysteriózneho“ Kolakoviča. Radi by sme si s ním v blízkej dobe podebatovali, čo nám Bernard vrelo odporúča.
Plepo