Návšteva galérie Nedbalka

Bratislava má od jesene 2012 sprístupnený skvost, ktorý musí potešiť každého milovníka umenia a ktorý sa určite rýchlo dostane do top 10 najzaujímavejších miest v hlavnom meste. Galériu Nedbalka za Starou tržnicou na Nedbalovej ulici. „Utajená“ prístavba staršej klasicistickej budovy získala v r. 1995 architektonickú cenu D. Jurkoviča. Banka, ktorá ju využívala, však nebola schopná krásu interiéru využiť. To sa podarilo až zriadením súkromnej galérie slovenského umenia 20. storočia, za ktorou stojí jeden zo zakladateľov firmy ESET a viacerí zberatelia. Na štyroch poschodiach excelentne vynovenej a pre verejnosť znovuobjavenej stavby si môžeme prezrieť diela najvýznamnejších umelcov nášho regiónu. A to diela nie hocijaké, ale poväčšine ich najreprezentatívnejšie.

Najvyššie poschodie patrí prelomu 19. a 20. storočia. Dominuje mu viacero špičkových diel L. Mednyánszkeho. Okrem tohto barda tu sú D. Skutecký či A. Jaszusch. Asi najsilnejšie je tretie poschodie, venované slovenskej výtvarnej moderne. Zastúpené mená umelcov ako M. Benka, Ľ. Fulla, V. Hložník, C. Majerník, J. Alexy, M. Galanda a ďalších netreba predstavovať. Vstupu dominuje nezvyčajne veľké plátno Z. Palugyaya z dvadsiatych rokov s traktorom ako ústredným motívom, pre autora veľmi netypickým. Výnimočnej skupine, ktorá si zvolila meno „galandovci“, patrí druhé poschodie. Jej zakladateľ V. Kompánek je prítomný okrem malieb aj svojimi typickými drevenými plastikami. Okrem neho zaujme pekný výber z prác A. Barčíka, R. Krivoša či M. Laluhu. Na prvom poschodí nájdeme vekovo najmladšie obrazy súčasného umenia, aj keď dominujúce dielo M. Dobeša z rokov šesťdesiatych už dávno patrí medzi klasiku. Kurátori k nemu pridali L. Gudernu, E. Zmetáka, J. Jakobyho či J. Ilavského, ktorého veľkorozmerný modrý Don Quijote je pre mňa osobne vrcholom celej galérie. Prízemie budovy sa využíva na meniace sa výstavy. Momentálne je tu nainštalovaný prierez tvorby sochára J. Rusňáka Bioformy. 

Bratislavské galérie majú v Nedbalke silného spoluhráča. Učitelia (nielen) výtvarnej výchovy z celého Slovenska zas námet na (povinnú) exkurziu s deťmi. Bratislavskí bedekristi a propagátori mesta musia rýchlo toto miesto zapísať zlatými písmenami do svojich materiálov. Je z viacerých uhlov pohľadu nad slovenské pomery dobré. Nedbalku vedie príjemná a fundovaná riaditeľka K. Müllerová, ktorá nás „svojou“ galériou previedla. 

Za zorganizovanie výnimočného kultúrneho zážitku chválime Ambra. 

A galériu treba navštíviť ešte mnohokrát. 

Plepo

(Visited 307 times, 1 visits today)

Stalo sa...

19. 1. 1948

V Martine zomrel prozaik, literárny historik a kritik, jazykovedec, publicista, redaktor, doživotný správca Matice slovenskej, univerzitný profesor Jozef Škultéty. Narodil sa 25. novembra 1853 v Potoku. Za národnú a politickú činnosť, v ktorej obhajoval svojbytnosť slovenského národa, bol perzekvovaný. Národné noviny redigoval 38 rokov, Slovenské pohľady 26 rokov. Stručný výber z jeho veľkého diela obsahuje sedem obsiahlych zväzkov. Bol členom viacerých zahraničných vedeckých spoločností.

19. 1. 1949

Prezident Gottwald prijal delegáciu katolíckych biskupov (Matocha, Trochta, Nécsey), ktorí mu predložili desaťbodové memorandum o krivdách voči katolíckej Cirkvi.

19. 1. 1993

Slovenská republika, ktorú hneď po vyhlásení samostatnosti uznalo 91 štátov, bola na odporúčanie Bezpečnostnej rady OSN prijatá do Organizácie spojených národov ako jej 180. členský štát.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo