Návšteva galérie Nedbalka

Bratislava má od jesene 2012 sprístupnený skvost, ktorý musí potešiť každého milovníka umenia a ktorý sa určite rýchlo dostane do top 10 najzaujímavejších miest v hlavnom meste. Galériu Nedbalka za Starou tržnicou na Nedbalovej ulici. „Utajená“ prístavba staršej klasicistickej budovy získala v r. 1995 architektonickú cenu D. Jurkoviča. Banka, ktorá ju využívala, však nebola schopná krásu interiéru využiť. To sa podarilo až zriadením súkromnej galérie slovenského umenia 20. storočia, za ktorou stojí jeden zo zakladateľov firmy ESET a viacerí zberatelia. Na štyroch poschodiach excelentne vynovenej a pre verejnosť znovuobjavenej stavby si môžeme prezrieť diela najvýznamnejších umelcov nášho regiónu. A to diela nie hocijaké, ale poväčšine ich najreprezentatívnejšie.

Najvyššie poschodie patrí prelomu 19. a 20. storočia. Dominuje mu viacero špičkových diel L. Mednyánszkeho. Okrem tohto barda tu sú D. Skutecký či A. Jaszusch. Asi najsilnejšie je tretie poschodie, venované slovenskej výtvarnej moderne. Zastúpené mená umelcov ako M. Benka, Ľ. Fulla, V. Hložník, C. Majerník, J. Alexy, M. Galanda a ďalších netreba predstavovať. Vstupu dominuje nezvyčajne veľké plátno Z. Palugyaya z dvadsiatych rokov s traktorom ako ústredným motívom, pre autora veľmi netypickým. Výnimočnej skupine, ktorá si zvolila meno „galandovci“, patrí druhé poschodie. Jej zakladateľ V. Kompánek je prítomný okrem malieb aj svojimi typickými drevenými plastikami. Okrem neho zaujme pekný výber z prác A. Barčíka, R. Krivoša či M. Laluhu. Na prvom poschodí nájdeme vekovo najmladšie obrazy súčasného umenia, aj keď dominujúce dielo M. Dobeša z rokov šesťdesiatych už dávno patrí medzi klasiku. Kurátori k nemu pridali L. Gudernu, E. Zmetáka, J. Jakobyho či J. Ilavského, ktorého veľkorozmerný modrý Don Quijote je pre mňa osobne vrcholom celej galérie. Prízemie budovy sa využíva na meniace sa výstavy. Momentálne je tu nainštalovaný prierez tvorby sochára J. Rusňáka Bioformy. 

Bratislavské galérie majú v Nedbalke silného spoluhráča. Učitelia (nielen) výtvarnej výchovy z celého Slovenska zas námet na (povinnú) exkurziu s deťmi. Bratislavskí bedekristi a propagátori mesta musia rýchlo toto miesto zapísať zlatými písmenami do svojich materiálov. Je z viacerých uhlov pohľadu nad slovenské pomery dobré. Nedbalku vedie príjemná a fundovaná riaditeľka K. Müllerová, ktorá nás „svojou“ galériou previedla. 

Za zorganizovanie výnimočného kultúrneho zážitku chválime Ambra. 

A galériu treba navštíviť ešte mnohokrát. 

Plepo

(Visited 307 times, 1 visits today)

Stalo sa...

27. 11. 1902

V Stankovanoch (okr. Ružomberok) sa narodil politik, exilový pracovník, redaktor, spisovateľ, prekladateľ Peter Prídavok, majiteľ a zodpovedný redaktor časopisu Rodobrana. Člen Školskej Matice, Slovenskej ligy, Matice Slovenskej. Vedúci Slovenskej tlačovej kancelárie. V marci 1939 emigroval. V Paríži založil s Milanom Hodžom Česko-Slovenskú národnú radu, usilujúcu sa o federalizáciu budúcej Č-SR. Roku 1943 založil v Londýne Slovenskú národnú radu, ktorej programom bola obhajoba štátnej nezávislosti SR. Roku 1948 sa SNR premenovala na SNR v zahraničí, ktorej predsedom bol Karol Sidor a generálnym tajomníkom Peter Prídavok. Od roku 1952 vedúci slovenského vysielania BBC. Túto funkciu vykonával až do svojej smrti. Rozsiahla je jeho prekladateľská činnosť. Ovládal 6 cudzích jazykov, preložil okolo 25 rôznych titulov. Zomrel v roku 1966.

27. 11. 1953

Vo väznici v Leopoldove vláda nariadila zrušiť starobylý kostol. Vedenie väznice rozkaz vykonalo tak, že kostol dalo zbúrať aj materiálne. Museli to urobiť uväznení kňazi. Zriadili sa aj trestné prápory pre vojakov a to v povestnom židovskom tábore v Novákoch. V roku 1953 v ňom bolo 460 trestancov.

27. 11. 1989

Generálnym štrajkom v celej ČSSR občania žiadali zrušenie monopolu moci totalitnej KSČ a slobodné demokratické voľby. Na štrajku sa zúčastnila drvivá väčšina obyvateľstva.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo