Predseda parlamentu Richard Sulík na debate

Najvyšším ústavným činiteľom, ktorého doteraz spolok Istropolitan privítal vo svojom kruhu, je od štvrtka 10.3.2011 predseda parlamentu. Richard Sulík je zaujímavý (a usmievavý) zjav, ktorý slovenskú politickú scénu ozvláštnil, či sa to niekomu páči alebo nie. A treba povedať, že bez neho a jeho politických druhov z SaS by nám dnes s najväčšou pravdepodobnosťou naďalej prznila krajinu zlá Fica so Slotom. Keď už za iné nie, za toto mu určite treba poďakovať.

Sulík je predovšetkým ekonóm. Jeho odvodový bonus je nápad, ktorý stojí za realizáciu. O ekonomike a veciach s tým súvisiacich vie rozprávať zaujímavo a zároveň jednoducho. Verme, že jeho pravicové nápady sa počas tohto volebného obdobia v čo najväčšej miere uskutočnia. Zvlášť keď ministrom financií je Ivan Mikloš. „Najlepšie si v tejto vláde rozumiem s trojicou MI MI MI – Mikloš, Mihál, Miškov“, vraví Sulík.

Problematickejšími vecami ako ekonomika sú možno pre peňaženku občana menej dôležité, no pre charakter Slovenska vážne otázky. Tu je to so Sulíkom komplikovanejšie. „Kulich z Hradu v tomto volebnom období nepôjde preč“, je prvá zlá správa. „Mináčovu tabuľu na starej NR SR na Župnom nechám preveriť“, tvrdí a my ho budeme sledovať. „Som ateista a má to tú výhodu, že na popolcovú stredu môžem jesť mäso“. No. Mäso nie je najpodstatnejšie a viera sa nedá prikázať, ale charakter jeho predchodcu Františka Mikloška to veru nebude (aj keď v porovnaní s ostatnými šéfmi parlamentu Schusterom, Gašparovičom či Migašom je rozhodne lúmenom). „Čo je v politike najdôležitejšie?“ „Svedomie“, odpovedá Richard Sulík a chlipne si z rizlingu.

Sulík vniesol do SK politiky nový vietor, menej formalizmu (aj medzi nami rovno navrhol tykanie), zaujímavé nápady (napr. aj volebné šeky…) a snáď aj viac transparentnosti. Jeho strana je svojim počtom členov (do 300 a nebudú to rozširovať) unikátom v celoeurópskom kontexte. Uvidíme, ako sa im bude dariť. Neformálne sme mu poradili, že ak už, tak „radšej konope, ako homohlúposti“.

Plepo

Obrázok: www.sk.wikipedia.org

(Visited 1 362 times, 1 visits today)

Stalo sa...

20. 1. 1928

Vláda Československej republiky schválila 'Modus vivendi', dohodu medzi ČSR a Svätou stolicou, ktorou sa zakončilo trojročné obdobie napätia medzi Cirkvou a štátom.

20. 1. 1939

Prezident republiky Dr. Hácha na návrh Slovenského snemu vymenoval tretiu vládu Slovenskej krajiny. Jej predsedom bol opäť Dr. Jozef Tiso, ktorý zastával aj funkciu ministra vnútra. Ďalšími členmi tretej slovenskej autonómnej vlády boli: minister školstva Jozef Sivák, minister hospodárstva Dr. Mikuláš Pružinský, minister financií Pavol Teplanský, minister dopravy Dr. Ferdinand Durčanský a minister spravodlivosti Dr. Miloš Vančo. V tejto vláde zo šiestich ministrov dvaja (30 %) neboli členmi HSĽS.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo