Predseda parlamentu Richard Sulík na debate

Najvyšším ústavným činiteľom, ktorého doteraz spolok Istropolitan privítal vo svojom kruhu, je od štvrtka 10.3.2011 predseda parlamentu. Richard Sulík je zaujímavý (a usmievavý) zjav, ktorý slovenskú politickú scénu ozvláštnil, či sa to niekomu páči alebo nie. A treba povedať, že bez neho a jeho politických druhov z SaS by nám dnes s najväčšou pravdepodobnosťou naďalej prznila krajinu zlá Fica so Slotom. Keď už za iné nie, za toto mu určite treba poďakovať.

Sulík je predovšetkým ekonóm. Jeho odvodový bonus je nápad, ktorý stojí za realizáciu. O ekonomike a veciach s tým súvisiacich vie rozprávať zaujímavo a zároveň jednoducho. Verme, že jeho pravicové nápady sa počas tohto volebného obdobia v čo najväčšej miere uskutočnia. Zvlášť keď ministrom financií je Ivan Mikloš. „Najlepšie si v tejto vláde rozumiem s trojicou MI MI MI – Mikloš, Mihál, Miškov“, vraví Sulík.

Problematickejšími vecami ako ekonomika sú možno pre peňaženku občana menej dôležité, no pre charakter Slovenska vážne otázky. Tu je to so Sulíkom komplikovanejšie. „Kulich z Hradu v tomto volebnom období nepôjde preč“, je prvá zlá správa. „Mináčovu tabuľu na starej NR SR na Župnom nechám preveriť“, tvrdí a my ho budeme sledovať. „Som ateista a má to tú výhodu, že na popolcovú stredu môžem jesť mäso“. No. Mäso nie je najpodstatnejšie a viera sa nedá prikázať, ale charakter jeho predchodcu Františka Mikloška to veru nebude (aj keď v porovnaní s ostatnými šéfmi parlamentu Schusterom, Gašparovičom či Migašom je rozhodne lúmenom). „Čo je v politike najdôležitejšie?“ „Svedomie“, odpovedá Richard Sulík a chlipne si z rizlingu.

Sulík vniesol do SK politiky nový vietor, menej formalizmu (aj medzi nami rovno navrhol tykanie), zaujímavé nápady (napr. aj volebné šeky…) a snáď aj viac transparentnosti. Jeho strana je svojim počtom členov (do 300 a nebudú to rozširovať) unikátom v celoeurópskom kontexte. Uvidíme, ako sa im bude dariť. Neformálne sme mu poradili, že ak už, tak „radšej konope, ako homohlúposti“.

Plepo

Obrázok: www.sk.wikipedia.org

(Visited 1 362 times, 1 visits today)

Stalo sa...

23. 7. 1944

Minister národnej obrany Slovenského štátu generál Ferdinand Čatloš skoncipoval v júli 1944 memorandum, v ktorom navrhoval protinemecký vojenský prevrat na Slovensku za predpokladu udržania slovenskej samostatnosti aj v povojnovom období. Slovenská armáda mala v príhodnej chvíli otvoriť sovietskym jednotkám cestu cez územie štátu. 10. augusta sa memorandum dostalo k Stalinovi. Beneš ho však ostro odsúdil a pohrozil diplomatickou roztržkou. Po predčasnom vypuknutí povstania koncom augusta 1944 prešiel Čatloš 2. septembra na povstalecké územie, kde bol zatknutý a internovaný do ZSSR. V roku 1947 bol odsúdený na 5 rokov väzenia, prepustený bol v roku 1948. Do smrti v roku 1972 pracoval ako úradník v Martine.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo