Dňa 04.06.2019 predniesol Ivan Šimko prednášku pre Ústredie slovenskej kresťanskej inteligencie s názvom “O novom ohrození našej slobody, o politike a o autorite kresťanov v spoločnosti.“.
Rád by som stručne zareagoval na niektoré časti prednášky.
Je sloboda najvyššou hodnotou v štáte?
Pre generáciu kresťanov, ktorá vyrastala v totalitnom ateistickom komunistickom režime ma hodnota slobody osobitný význam. V ich hodnotení historického vývoja na Slovensku preto hovoria o “období slobody” a o “období neslobody”. Myslím si, že hodnotiť jednotlivé epochy je možné nielen z hľadiska miery slobody v štáte, ale aj z iných hľadísk, napr. je možné hovoriť o tom, či tento politický režim bol spravodlivý alebo nespravodlivý a pod.
Ako kresťania veríme, že Katolícka Cirkev prostredníctvom svojho učiteľského úradu – magistéria – prezentuje svetu nielen pravdy vo veciach viery, ale aj vo veciach mravov a vo veciach týkajúcich sa spoločenských, sociálnych otázok. Aktuálne učenie Cirkvi v sociálnych otázkach bolo v roku 2004 zhrnuté v Kompendiu sociálnej náuky Cirkvi.
Kompendium tému slobody radí medzi časti “Základné hodnoty spoločenského života“, kde sa o slobode píše (bod 200):
On the other hand, freedom must also be expressed as the capacity to refuse what is morally negative, in whatever guise it may be presented[439], as the capacity to distance oneself effectively from everything that could hinder personal, family or social growth. The fullness of freedom consists in the capacity to be in possession of oneself in view of the genuine good, within the context of the universal common good[440].
Inými slovami plnosť slobody sa u jednotlivca prejavuje tým, že dosahuje platné dobrá v kontexte spoločného dobra.
Kompendium k hodnotám sociálneho života ďalej radí pravdu a spravodlivosť a k princípom sociálnej doktríny Cirkvi patrí princíp spoločného dobra, univerzálneho určenia dobier, subsidiarity, solidarity, participácie.
3 z týchto princípov – spoločného dobra, určenia dobier a solidarity – sú princípy, ktoré obmedzujú slobodu jednotlivca a tým aj znižujú celkovú mieru formálnej slobody v štáte. Napr. v zmysle princípu solidarity Cirkev podporuje solidárny model univerzálneho zdravotného poistenia alebo v zmysle princípu určenia dobier Cirkev podporuje obmedzenie práva slobodne a bez zásahu štátu nakladať so svojím súkromným vlastníctvom tým, že vyvlastnenie považuje za legitímne, ak je vykonávané za primeranú náhradu, vo verejnom záujme a pod.
V Inštrukcii k niektorým otázkam ohľadom pôsobenia a správania sa katolíkov v politickom živote sa uvádza:
“Zároveň cirkev učí, že bez pravdy nie je možná žiadna skutočná sloboda. “Pretože pravda a sloboda sú buď spojené navzájom alebo spoločne zanikajú,” napísal Ján Pavol II. V spoločnosti, v ktorej sa nehlása pravda a neusiluje sa o jej dosiahnutie, je odstránená i akákoľvek forma pravého slobodného konania a otvorená cesta k libertinizmu a individualizmu, ktorý škodí dobru človeka a celej spoločnosti.”.
Cieľom je dobro, nie sloboda
Ako kresťania sme presvedčení, že existuje prirodzený morálny poriadok, ktorý je rozpoznateľný rozumom a že existuje ľudské dobro, ktoré máme v živote sledovať. Dosahovaním dobier dochádza k integrálnemu ľudskému naplneniu. Konečným cieľom ľudského života je dobro najvyššie. Podľa niektorých autorov ním je integrálne komunálne naplnenie v spoločenstve s Bohom.
Úlohou štátu je prijímať zákony, ktoré sledujú spoločné dobro. Takéto zákony môžu mieru slobody rozšíriť alebo zredukovať, ale podstatné je, aby štát robil politiku v prospech spoločného dobra.
Podľa Ivana Šimka je dnes v Európe ohrozená sloboda a to najmä zásluhou Orbánovho, Kaczyńského alebo Putinovho režimu. Problém vidí v tom, že tieto režimy “obmedzujú nezávislosť súdnictva, zasahujú do slobody prejavu a médií, odstraňujú akademické slobody, dusia život občianskej spoločnosti”.
Nemenuje konkrétne politické opatrenia, ktorými došlo k uvedenému obmedzeniu slobody, ale je možné domyslieť si, ktoré má na mysli.
O Ivanovi Šimkovi je známe, že je veľkým prívržencom demokratickej formy vlády. Preto je potrebné spomenúť, že Orbánov, Kaczyńského a Putinov režim sú režimami, ktoré vzišli zo slobodných demokratických volieb. A ak by aj skutočne mieru slobody v štáte obmedzovali, nič to nemení na tom, že je to z demokratického pohľadu legitímne.
Každý režim má svoje pozitíva a negatíva. V texte je uvedená len námietka voči obmedzovaniu slobody, ale prípadné správne politické opatrenia týchto režimov sa nespomínajú. Alebo žiadne nie sú?
Je známe, že Maďarsko v roku 2011 prijalo prolife ústavu alebo veľmi silne podporuje rodinu. Maďarská rodinná politika sa dáva za vzor aj ďalším krajinám.
Poľská vláda, ktorej vládne Právo a spravodlivosť presadzuje politický program, ktorý je veľmi blízky kresťanskej etike v oblasti podpory rodiny, všeobecnej zdravotnej starostlivosti, ochrane života, podpory zdravotne postihnutých ľudí alebo odmietaním rodovej ideológie.
Iný typ režimu je v Putinovskom Rusku. Rusko sa delí na 3 časti: kresťanské, postkomunistické a liberálne. Aktuálne je pri moci kresťanské a postkomunistické. Kresťania v Rusku si počas komunizmu prešli brutálnym obdobím, preto je potrebné vidieť ako pozitívne, že súčasný štátny režim Ortodoxnú cirkev podporuje, napr. aj výstavbou nových chrámov.
V roku 2006 pápež Benedikt XVI. zadefinoval princípy, ktoré nemajú byť predmetom politického vyjednávania v prejave predstaviteľom Európskej ľudovej strany (EPP) pri príležitosti štúdijných dní o Európe. Tieto princípy pre súčasnú dobu zadefinoval nasledovne:
– ochrana života vo všetkých jeho štádiach, od počatia po prirodzenú smrť;
– rozpoznanie a presadzovanie prirodzenej štruktúry rodiny – ako vzťahu medzi jedným mužom a jednou ženou založeným na manžeľstve – a jeho ochrana pred snahami spraviť tento typ vzťahu právne ekvivalentným radikálne rozdielným formám vzťahov, ktoré v skutočnosti manžeľstvo poškodzujú a prispievajú k jeho destabilizácii, a ktoré zároveň zastierajú jeho osobitný význam a nenahraditeľnú spoločenskú úlohu;
– ochrana práva rodičov vzdelávať svoje deti.
Týmto najvyšší predstaviteľ kresťanstva na Zemi stanovil aj priority pre kresťanských politikov.
Ohrozená je náboženská sloboda a prebieha zápas o povahu kultúry
Západná kultúra prechádza zásadnými zmenami, pričom jedným z aspektov je dramatický pokles religiozity – aktívneho praktizovania kresťanskej viery. V oblasti právnej kultúry dochádza k sekularizácii práva. Mnohí kresťania sa v dnešnej spoločnosti dostávajú do neľahkého postavenia, pretože čelia intolerancii a diskriminácii. Osudy mnohých kresťanov boli už dostatočne zdokumentované a sú známe. Niektorí autori hovoria o soft prenasledovaní kresťanov na Západe.
Na Západe je teda ohrozená náboženská sloboda, ktorá zahŕňa aj slobodu svedomia a slobodu myslenia. Táto sloboda je síce plne rešpektovaná v privátnej sfére, ale na jej plné uplatnenie je potrebné, aby bola rešpektovaná aj vo sfére verejnej – v politickom, občianskom alebo pracovnom živote.
Ivan Šimko tvrdí, že kresťania stoja pred dilemou, ktorá je podľa mňa falošná, aby si vybrali medzi tým, či budú zápasiť proti korupcii alebo presadzovať len špecificky kresťanské témy, čím podľa neho pomáhajú proponentom “osvietenej diktatúry”. Prolife a profamily témy nie sú špecificky kresťanské, sú to témy prirodzenej spravodlivosti. Ľudská osoba je schopná svojim rozumom rozpoznať, že vražda nenarodeného dieťaťa je morálne nesprávna bez toho, aby sa odvolávala na Zjavenie. Pápež František vo februári 2019 v príhovore talianskému prolife hnutiu povedal, že “Politicians should place defense of life first” – politici by mali prioritne presadzovať ochranu života.
Kresťania v politike ako autonómna politická sila
Ako kresťania sa v politike nemusíme k nikomu pridávať. Môžeme pôsobiť úplne autonómne. Hovoriť konzistentne pravdu tak ako vyplýva z prirodzeného morálneho zákona a je potvrdená nadprirodzeným Zjavením. A robiť to vytrvalo a systematicky. Ak nastanú také politické okolnosti, že budeme mať podiel na moci v štáte, prevezmeme za spoločné dobro zodpovednosť. Našou snahou by ale malo byť presadzovať také politické opatrenia, ktoré vedú občanov k cnostnému životu, aby mohli plnšie dosiahnuť svoju vlastnú dokonalosť.
Augusto