Krambambuli 2006

16. 11. 2006 – Svoradov
V predvečer 17. novembra sa na Svoradove konal tretí ročník študentskej oslavy Dňa študentov, ktorý je zároveň Dňom boja za slobodu a demokraciu. Ukázalo sa, že nápad spojiť oslavu tohto sviatku s varením Krambambuli je veľmi vhodné a akcia každoročne naberá na popularite aj na kvalite.

Children of the Revolution

Pred tromi rokmi si hŕstka chlapcov na internátnej bunke ŠDĽŠ VBA 1109 uvedomila, že spomedzi všetkých študentských osláv a radovánok by mala mať oslava 17. novembra špeciálne postavenie. Ide totiž o jeden z najväčších dní v modernej slovenskej histórii – 17. novembra 1989 sa odštartovali dni, počas ktorých sme boli v Československu svedkami pádu boľševického teroru. Generácia súčasných vysokoškolských študentov má to šťastie, že si tieto dni pamätá z pohľadu päť-šesť ročných detí. S touto skutočnosťou súvisí niekoľko vecí.

Študenti vedia o nežnej revolúcii a o zmenách s ňou súvisiacich veľmi málo. Generácia „detí revolúcie“ je vychovaná v slobodnom systéme a málo z nich si to naplno uvedomuje, pretože nezažila komunizmus na vlastnej koži. Medzi súčasnými dvadsiatnikmi panuje výrazná ľahostajnosť v postojoch voči blízkej minulosti, nezáujem o históriu, rovnako ako nezáujem o verejné veci. Sme deti postmoderného sveta s jeho typickými charakteristikami – rýchly životný štýl, povrchnosť prijímania informácií, množstvo ponúk, ktoré sú vďaka slobode dostupné, relativizácia hodnôt – preto je naša generácia dezorientovaná, chýba jej angažovanosť, málokto z nás sa môže obrátiť na rodičov, aby im poskytli relevantné informácie (rodičia sú totiž produktom práve postnormalizačnej doby, ktorá vychovávala k ľahostajnosti a pasivite), cítime, že veľa vecí v súčasnom „slobodnom“ systéme nie je dobrých, ale sme schopní s tým nič urobiť, sme často sklamaní a nie je tu nik, kto by nás v našej situácii pochopil.

Oslava 17. novembra vznikla práve s cieľom pripomenúť si tento výnimočný historický zlom, a rovnako si uvedomiť našu úlohu, ktorú v jej historickom kontexte zohrávame. Nemôžeme sa „hrdiť“ tým, ako sme revolúciu prežívali, ale sme jej produktom, sme tvorcami porevolučnej doby. Môžeme na sebe pozorovať všetky príznaky – dobré aj zlé – ktoré sú typické pre deti vyrastajúce v rodiacej sa demokracii. Sme deti zvyknuté na slobodu a nevieme si predstaviť, že by nám ju niekto zobral – sme takpovediac rozmaznaní slobodou.

Avšak je dobré sa raz za rok zastaviť a uvedomiť si, že život v slobode nie je samozrejmosťou a že prvých pár rokov života sme prežili v totalitnom režime. Má zmysel dať oslave tohto sviatku váhu a má zmysel si v tento deň uvedomiť, že sloboda je dôvodom na radosť.

Práve preto sme sa rozhodli povýšiť oslavu 17. novembra nad ostatné študentské oslavy a spojiť ju s rituálnym varením tradičného Krambambuli.

Krambambuli

Krambambuli je varený alkoholický nápoj podobný punču. Do vína sa počas varenia pridáva ovocie, koreniny a najdôležitejšia prísada – alpský rum.

Varenie Krambambuli sme sa naučili v Slovenskom katolíckom akademickom spolku Istropolitan od rakúskych bratov zo spolku Bajuvaria. Bajuvaria varí Krambambuli každoročne začiatkom decembra.

Ku rituálu varenia krambambuli patrí spievanie piesne „Kram-bim-bam-bambuli, krambambuli“ – zatiaľ ju poznáme len v nemčine, ale časom sa podarí hádam vypracovať aj jej slovenskú verziu.

Tohoročná Krambambuli party sa niesla v duchu ľudovej piesne – mali sme harmoniku aj gitaru a spevákov bolo dosť (hviezdili najmä bratia Krauspeovci). Dvanásť litrov chutného krambambuli sa popíjalo do polnoci, potom zábava pokračovala individuálne. Počas večera zneli piesne z Novembra ako „Sľúbili sme si lásku“, ale aj s Revolúciou neodmysliteľne spojené piesne Karla Kryla či Jarka Nohavicu.

Myslím, že tradícia tejto oslavy sa môže natrvalo pridať do každoročného kalendára spolkových osláv pre zimný semester. Stojí za zmienku, že o účasť na akcii prejavil záujem aj šéf bratislavského Univerzitného pastoračného centra Milan Bubák SVD, ktorý sa zúčastnil na prvom ročníku a zafajčil si snami aj originálnu egyptskú vodnú fajku.

Spolková búda na Svoradove je ideálnym miestom na podobné akcie, kde sa spája veselosť a spev so spomienkami na dôležité udalosti našich dejín. Už teraz sa však teším na originál Krambambuli Kneipe vo Viedni.

Vivat, cresceat, floreat, Istropolitan!

Stano

(Visited 51 times, 1 visits today)

Stalo sa...

21. 5. 1969

Slovan Bratislava zvíťazil vo finále Pohára víťazov pohárov v Bazileji nad FC Barcelona 3:2 po polčase 3:1. Góly Slovana strelili Ľudovít Cvetler, Vladimír Hrivnák a Ján Čapkovič, za Barcelonu vsietili Rexach a Zaldua. Bol to najväčší úspech slovenského futbalu všetkých čias. Zápas sledovalo 22 000 divákov, ktorí po zápase usporiadali Slovanu ovácie. Strieborný pohár pre víťaza prebral kapitán Alexander Horváth. Náš futbalista dal prednosť kapitánovi porazeného mužstva Barcelony, aby si z neho odpil prvý.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo