Pohreb spolkového brata d.p. Jozefa Valábka

V stredu 24. augusta 2005 sme odprevadili na poslednej ceste v Hodoch pri Galante nášho spolkového brata kňaza Jozefa Valábka, ktorého sme volali Zvárač. Náhle zomrel v Rusku, v Saratovskej diecéze, kde niekoľko rokov pôsobil ako misionár.

 

Jožo Valábek sa narodil v roku 1953 v Hodoch pri Galante. Tesne po nežnej revolúcii začal študovať na seminári v banskobystickej diecéze. Za kňaza bol vysvätený v roku 1995. Ako kaplán pôsobil vo Zvolene, neskôr bol farárom v Sklenom, obci známej masakrom 180 tich karpatských Nemcov partizánmi. To už v ňom dozrievala túžba odísť na misie do Ruska. Táto sa mu splnila na konci deväťdesiatych rokov, kedy odišiel do Saratovskej diecézy na šíre roviny dolného povolžia. Keďže nikdy nedostal víza na viac ako pár mesiacov, často sa vracal na Slovensko. Jeho rozprávania o krajine Dostojevského a Lenina s neodmysliteľnou cigaretkou a úsmevom na tvári boli vždy zaujímavé. Naposledy pred necelým rokom na našej búde, kde s nadšením podporil snahu o prinavrátenie katolíckeho ducha internátu Svoradov. Pán času však nenameral Jožovi dlhý život. Správa o mozgovej príhode a vzápätí o smrti tohto skvelého muža nás hlboko zasiahla. „Neviete ani dňa, ani hodiny“, píše evanjelista Lukáš. Túto tému s dôrazom na kňažstvo na pohrebe v Jožových rodných Hodoch rozvinul otec biskup Baláž, ktorý bol spolu so saratovským biskupom hlavným celebrantom zádušnej svätej omše. Okrem nich sa za dušu zomrelého modlila asi stovka kňazov a tisícka veriacich. A pripája sa aj náš spolok Istropolitan.

Odpočinutie večné, daj mu ó Pane…

Plepo

(Visited 82 times, 1 visits today)

Stalo sa...

4. 3. 1528

V Ingolstadte bola vytlačená najstaršia zachovaná mapa Uhorska pod názvom 'Tabula Hungariae' alebo 'Lazarova mapa Uhorska'. Lazarus bol od roku 1510 tajomníkom ostrihomského arcibiskupa Tomáša Bakóca. Pochádzal z Trenčianskej stolice. Mapu vypracoval z poverenia prímasa v roku 1513. Nemá jednotnú mierku, približná mierka je 1:1 093 000. Za kvalitný sa pokladá zákres vodných tokov a dobrú úroveň má aj situovanie sídel, ktorých mapa zachytila 289, čo bolo asi 8% všetkých sídel na konci stredoveku. Z toho je 16 kráľovských miest, 95 miest a mestečiek, 92 dedín s kostolom, 58 dedín bez kostola a 1 kláštor - Červený Kláštor

Prihlásenie


Zabudnuté heslo