Desať rokov slovenskej samostatnosti očami prezidenta Michala Kováča

20.3.2003 – Hotel Danube, Bratislava
Vo štvrtok 20. marca sa uskutočnila v sále Panorama hotela Danube zaujímavá diskusia s názvom „Desať rokov slovenskej samostatnosti očami prezidenta Michala Kováča“. S pohľadom na zapadajúce slnko za bratislavský hrad, kde ako jediný slovenský prezident úradoval práve Michal Kováč, sa rozhovoril o jeho pohľade na slovenské dejiny posledných rokov.
 

Pán prezident v úvode rozprával o tom, ako bol od svojej mladosti presvedčený o tom, že aj Slováci majú právo na vlastný štát. „Ktorý národ by netúžil po vlastnej republike?, spýtal sa. Počas komunistického režimu však akákoľvek myšlienka týmto smerom bola považovaná za „buržoázny nacionalizmus“. Po zmene režimu v roku 1989 sa ale štátoprávne usporiadanie Československa začalo dostávať do popredia záujmu politikov z oboch častí republiky. Michal Kováč ako zástupca VPN a neskôr HZDS bol pri všetkých dôležitých rokovaniach na túto tému. Diskusie o tom, či to bude federácia, konfederácia (práve túto presadzoval) alebo dva samostatné štáty, nám pán prezident po rokoch pripomenul. Nakoniec, po neúspešných rokovaniach v Brne či Mílovách 1. 1. 1993 vznikla Slovenská republika. Vo februári 1993 bol Michal Kováč zvolený za jej prvého prezidenta. Keď ho 106 poslancov SNR zvolilo, jeho hlavný protivník Lexa si nahlas povzdychol: „ A je to v pi..“ Prvé dva roky prezidentovania boli pomerne pokojné, akurát nevymenovanie Lexu za ministra privatizácie („aby naplnil prázdnu stranícku kasu HZDS“) začalo vytvárať napätie medzi ním a predsedom vlády Mečiarom. V marci 1994, po prednesení správy o stave spoločnosti, po ktorej bol Mečiar druhý krát odvolaný a nastúpila na pár mesiacov Moravčíkova vláda, sa začali rázne problémy. HZDS vyhlalo predčasné voľby a „Oľga K. a Ivan L. vyrazili na povel“ odstraňovať prezidenta. Začali sa nielen pre neho (aj keď osobne asi najviac) smutné roky. Únos, demarše, izolácia… Michal Kováč v nich obstál obdivuhodne pevne. A keďže žiadna totalita netrvá večne, aj Slovensko sa vo voľbách 1998 rozhodlo pre návrat do Európy, čo potvrdilo aj minulý rok. Dnes, už ako dôchodca na zaslúženom oddychu, pán prezident s pozoruhodnou presnosťou a pamäťou rozpráva svoje spomienky. 

Diskusný večer spolku Istropolitan sa vydaril. Účasť bola v pohode, prípitok vínom od Petra Chowanieca chutil aj nášmu vzácnemu hosťovi a jeho potešenie nad našim darom, knihou Karola Kállaya Divy Slovenska bolo nefalšované. Aj v budúcnosti pripravíme ďalšie podobné diskusie o slovenských dejinách. 

Plepo X

(Visited 33 times, 1 visits today)

Stalo sa...

15. 5. 1921

Členovia ľavého krídla Židovskej sociálnodemokratickej strany 'Poale Zion' založili 'Židovskú komunistickú stranu v Československej republike'. Bola to prvá komunistická strana v novom československom štáte.

15. 5. 1945

SNR na svojom prvom zasadaní v Bratislave (v tej istej sieni, kde 14. marca 1939 Slovenský snem odhlasoval samostatnosť Slovenského štátu) vydala 'Ohlas Slovenskej národnej rady českému národu', v ktorom slávnostne vyhlásila, že 'túžba po zachovaní spoločnej domoviny národa českého a slovenského Československej republiky žila u oboch našich národov neprestajne' a že v ČSR, ktorá 'sa bude bezvýhradne opierať politicky, hospodársky, vojensky i kultúrne o víťaznú baštu Slovanstva Sovietsky zväz' (...) 'chcú Slováci v budúcnosti a natrvalo upravovať svoje osudy'.

15. 5. 1948

Štátny súd v Bratislave vyniesol rozsudok nad druhou skupinou obžalovaných z 'protištátneho sprisahania' na Slovensku. J. Kempný bol odsúdený na 6 rokov, M. Bugár na 1 rok, P. Čarnogurský na 18 mesiacov, F. Jurčovič na 7 rokov, L. Obtulovič na 8 rokov, J. Staško na 6 rokov a P. Maxoň na 7 rokov väzenia.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo