Preskočiť na obsah

Profesor Martin Homza a Svätopluk

  • by

Po roku a kus sme sa opäť stretli s významným historikom, profesorom Martinom Homzom. Kým minulý rok sme sa prioritne venovali Uhorsko – poľskej kronike, ktorú profesor priblížil verejnosti a napísal k nej obsiahly vysvetľovací komentár, tentokrát sme sa rozprávali predovšetkým o Svätoplukovi a svätoplukovskej legende, ktorej sme sa vlani len okrajovo dotkli. Profesor Homza totiž prednedávnom s kolektívom autorov (o.i. Ľubomír Ďurina) vydal obsiahlu knihu Svätopluk v európskom písomníctve – Štúdie z dejín svätoplukovskej legendy, ktorá so sebou prináša obrovské množstvo podnetov na zaujímavú debatu. Ani tentoraz profesor záujemcov o našu históriu nesklamal a diskusia sa natiahla na mnoho interesantných hodín.

Debata o Svätoplukovi I. sa na Slovensku v poslednej dobe rozvírila predovšetkým po odhalení ohyzdnej Kulichovej sochy na Hrade, ktorú vládny postkomunistický SMER megalomansky a gýčovo využil ako „predvolebný guláš“. Bol Svätopluk kráľ, alebo len knieža? Prečo vyhnal žiakov sv. Metoda? Ako je Svätopluk vnímaný v histórii okolitých národov? Tieto témy podnietili prof. Homzu a viacerých historikov k spracovaniu „svätoplukovskej legendy“ kritickými pohľadom s využitím postupov súčasnej historickej vedy.

Martin Homza na množstve príkladov ilustruje, ako sa menil vzťah generácií k nesporne významnému panovníkovi, ktorý na konci 9. stor. dokázal ovládnuť veľkú časť Európy. Prekvapí napr. to, že meno Svätopluk bolo v neskorších dobách častým na stredoeurópskych dvoroch (napr. Svätoplukovo krstňa Svätopluk Lotrinský), jeden bol dokonca vraj svätorečený. Je tiež zaujímavé, ako končí Svätoplukova kariéra podľa stredovekých spisov. Napr. Kosmas (11.- 12. stor.) vytvára legendu (priaznivú pre českých kráľov) o tom, Svätopluk zmizol zo stredu svojho vojska a šiel do kláštora. Maďari sa dodnes v škole učia o tom, že Svätopluk daroval svoju krajinu starým Maďarom za bieleho koňa, čím ho preľstili, ako o tom píše Viedenská obrázková kronika. Táto však vzniká až v 14. stor. a má taktiež svoj legitimizačný charakter pre vtedajšiu vládnucu triedu. Preto sa na tieto (a množstvo iných) stredovekých kroník treba pozerať nie doslovne, ale prísne vedeckoanalyticky.

Večer bol pretkaný množstvom podnetov, ktoré sú hodné ďalšieho rozprávania. Napríklad prečo si Arpádovci vyberali mená Belo -biely (prvý až štvrtý)?; je pravdou, že nebyť Svätopluka sa v tomto priestore píše azbukou (alebo jej verziou)?; aký bol vzťah vierozvestcov ku Svätoplukovi?; ako v tomto priestore fungovalo v tej dobe výnosné otrokárstvo (otrok –

esclavo – slave- Slovan)?; čo sa o Svätoplukovi učia okolité národy a ako na neho pozerajú naše elity?

Profesor Martin Homza je nesmierne zaujímavý človek, ktorý sa (napr. spolu s prof. Róbertom Letzom) podujal na zmenu spôsobu rozmýšľania a písania o našich dejinách. Viac by sme sa mali venovať dejinám Uhorska, ako dejinám českých zemí, ako nás učila škola. „Potrvá to však desaťročia„, vraví profesor. Veríme, že podobné zaujímavé stretnutie sa nám podarí uskutočniť aj na budúci rok.

Plepo

PS. Sme radi, že sme sa počas večera mohli stretnúť a spoznať s pátrom Marekom Jánom Chryzostomom Vadrnom CCG, kaplánom farnosti Narodenia Panny Márie v Marianke.

(Visited 306 times, 1 visits today)