Švajčiarsky úspech spočíva v súdržnosti

Akosi nás po revolúcii v 89-tom opantal individualizmus. Slovenská spoločnosť doposiaľ nedospela do štádia, keď sa nebudú napríklad podnikatelia zapodievať iba výškou svojho zisku, ale budú cítiť zodpovednosť aj za dianie v celej spoločnosti. „Švajčiarski podnikatelia spolucítia zodpovednosť za krajinu, u vás akoby väčšina z nich iba užívala výhody nadobudnuté príchodom slobody,“ povedal na stretnutí členov spolku Istropolitan veľvyslanec Švajčiarska a kartelový brat J.E. Josef Aregger. Viackrát pritom počas debaty zdôraznil, že právo musí ísť ruka v ruke so zodpovednosťou.

Pripomenul tiež prepracovaný a dobre fungujúci politický systém vo svojej domovine, keď mnoho Švajčiarov podľa neho presne ani nevie, kto je vo vláde, ale dôveruje tejto inštitúcii ako takej. Je to spôsobené najmä dlhoročnou tradíciou i systémom založeným na subsidiarite. Tento princíp vychádza vo Švajčiarsku zo spätosti (Eidgenossenschaft) občanov v prvom rade so svojím mestom či dedinou, v druhom rade so svojím kantónom a až následne so Švajčiarskou konfederáciou.

Zaujímavým bodom v diskusii bolo aj porovnanie vzdelávacích systémov Švajčiarska a Slovenska. Veľvyslanec Aregger zdôraznil najmä potrebu odborného vzdelávania, ktoré by viac vyhovovalo potrebám priemyslu. „Firmy na Slovensku si myslia, že vzdelávanie je úlohou štátu. Pri väčšej spolupráci medzi štátom a priemyslom by sa dali ušetriť veľké prostriedky,“ myslí si veľvyslanec. Napríklad Švajčiarsko ponúka mladým ľuďom kvalitnú odbornú výučbu, po ktorej však môže nasledovať (a často aj nasleduje) ďalšie vzdelávanie i kariérny rast. Slovensko má zas priveľa všeobecne vzdelaných ľudí a remeselné práce pomaly nebude mať u nás kto robiť. Firmy navyše musia platiť veľké prostriedky za preškolovanie zamestnancov, ktorým už štát raz na vzdelanie prispel.

Švajčiarsko môže byť pre nás príkladom nielen v oblasti „švajčiarskych dôchodkov“, ale skôr vo svojej súdržnosti a ochote ľudí spolupodieľať sa na zlepšovaní svojho okolia.

(Visited 143 times, 1 visits today)

Stalo sa...

20. 6. 1949

Pápež Pius XII. osobitným dekrétom vyhlásil tzv. 'Katolícku akciu' v Československu za schizmatické hnutie, ktoré si bezprávne prisvojilo názov 'katolícka'. Jej iniciátorov a všetkých kňazov i laikov, ktorí do nej vedome a dobrovoľne vstúpili, vyhlásil za odpadlíkov, postihnutých najťažším cirkevným trestom exkomunikácie (vyobcovaním z Cirkvi), od ktorej ich môže oslobodiť iba Apoštolská stolica. Komunistická vláda nasadila do všetkých biskupských úradov tzv. 'štátnych zmocnencov', ktorí kontrolovali deň i noc všetky pohyby, kontakty a činy biskupov a ich najbližších spolupracovníkov.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo