Máme nového pápeža! Nech žije Benedikt XVI!

Konkláve kardinálov 19.4.2005 podvečer v pomerne rýchlom čase rozhodlo: novým pápežom rímskej Cirkvi sa stáva Joseph Ratzinger. Voľbu prijal a zvolil si meno Benedikt XVI. 

 

Jeden z dvoch kardinálov, ktorých menoval ešte Pavol VI, Joseph Ratzinger, bol považovaný za favorita. Napriek pomerne vysokému veku. Táto voľba je pre nás stredoeurópanov skvelá, veď po Poliakovi máme Bavora! A to nie hocakého. Kardinál Ratzinger doteraz zastával pozíciu „hlavného inkvizítora“, teda strážcu čistoty viery. Ako mladý sa aktívne zúčastnil na Druhom vatikánskom koncile a uvádzal jeho závery do života Cirkvi. Pre mnohých z nás jeho kniha „Úvod do křesťanství“, ktorá sa za komunizmu šírila v samizdatovom vydaní, predstavovala intelektuálne zdôvodnenie našej viery a je dodnes jedným z najlepších teologických počinov druhej polovice 20. storočia. Ratzinger si vybral meno po patrónovi Európy – sv. Benediktovi (spolupatrónmi Európy sú ešte Cyril a Metod). Sv. Benedikt (6. stor.) bol zakladateľom mníšstva, ktorému napísal svoju „Regulu“ so známym „Ora et labora“. Z Monte Cassino sa benediktíni rozšírili po celej Európe a s nimi aj vzdelanosť, nové poznatky a kresťanstvo. V Benediktovi XVI tak prichádza na Petrov stolec múdry muž. Po pápežovi srdca pápež rozumu. Môžeme si byť istí, že počas jeho pontifikátu manželstvá chlopov, feministické nezmysly, svätenie žien a iné, vraj pokrokové témy zelenú nedostanú.

Plepo

Životopis pápeža Benedikta XVI.

Nový pápež Benedikt XVI., Jozef Ratzinger sa narodil 16. apríla 1927 v bavorskom mestečku Marktl am Inn. Po štúdiu filozofie a teológie vo Freisingu a Mníchove prijal 29. júna 1951 vo Freisingu kňazskú vysviacku. Potom pracoval ako výpomocný kňaz vo Farnosti sv. Martina v München-Moosach a ako kaplán v München-Bogenhausen vo Farnosti Najsvätejšej Kristovej krvi. 

V rokoch 1952 až 1954 pôsobil ako docent na Arcibiskupskom kňazskom seminári vo Freisingu a potom ako docent dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu. 

V r. 1957 sa habilitoval na Mníchovskej univerzite prácou o sv. Bonaventúrovi v odbore fundamentálnej teológie. V nasledujúcich rokoch pôsobil ako mimoriadny profesor dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu a ako ordinár pre fundamentálnu teológiu na univerzite v Bonne. 

V rokoch 1962 až 1965 pôsobil ako oficiálny koncilový teológ (peritus) Druhého vatikánskeho koncilu. Na univerzite v Münsteri sa v r. 1963 stal ordinárom pre dogmatiku a dejiny dogiem. Od roku 1966 vykonával ten istý úrad na univerzite v Tübingene a v rokoch 1969 až 1977 na univerzite v Regensburgu. Tam sa v r. 1976 stal viceprezidentom. 

Dňa 25. marca 1977 bol Jozef Ratzinger menovaný za arcibiskupa Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy a jeho vysviacka sa konala o tri dni neskôr. Dňa 27. júna 1977 ho pápež Pavol VI. menoval za kardinála. V r. 1981 ho Svätý Otec Ján Pavol II. menoval za prefekta Kongregácie pre náuku viery v Ríme, za predsedu Pápežskej biblickej komisie a Medzinárodnej teologickej komisie. 

V rokoch 1986 až 1992 viedol Pápežskú komisiu pre zostavenie Katechizmu Katolíckej cirkvi. V konzistóriu 5. apríla 1993 ho pápež Ján Pavol II. povýšil na kardinála biskupa suburbikarskej diecézy Velletri-Segni. Dňa 9. novembra 1998 Svätý Otec Ján Pavol II. potvrdil jeho voľbu za vicedekana kolégia kardinálov a v r. 2002 sa stal dekanom kolégia kardinálov. 

Kardinál Jozef Ratzinger dostal mnohé vyznamenania. Bol členom II. sekcie vatikánskeho Štátneho sekretariátu – Vzťahy so štátmi, členom Kongregácie pre východné cirkvi, Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, Kongregácie pre biskupov, Kongregácie pre evanjelizáciu národov a Kongregácie pre katolícku výchovu. Pôsobil aj v Pápežskej rade pre napomáhanie jednoty kresťanov, v Pápežskej rade pre kultúru, v Pápežskej komisii pre Južnú Ameriku ako aj v Pápežskej komisii Ecclesia Dei. V roku 2000 ho pápež Ján Pavol II. povolal ako čestného člena do Pápežskej akadémie vied. 

Zdroj: www.sdb.sk 

 

(Visited 21 times, 1 visits today)

Stalo sa...

19. 1. 1948

V Martine zomrel prozaik, literárny historik a kritik, jazykovedec, publicista, redaktor, doživotný správca Matice slovenskej, univerzitný profesor Jozef Škultéty. Narodil sa 25. novembra 1853 v Potoku. Za národnú a politickú činnosť, v ktorej obhajoval svojbytnosť slovenského národa, bol perzekvovaný. Národné noviny redigoval 38 rokov, Slovenské pohľady 26 rokov. Stručný výber z jeho veľkého diela obsahuje sedem obsiahlych zväzkov. Bol členom viacerých zahraničných vedeckých spoločností.

19. 1. 1949

Prezident Gottwald prijal delegáciu katolíckych biskupov (Matocha, Trochta, Nécsey), ktorí mu predložili desaťbodové memorandum o krivdách voči katolíckej Cirkvi.

19. 1. 1993

Slovenská republika, ktorú hneď po vyhlásení samostatnosti uznalo 91 štátov, bola na odporúčanie Bezpečnostnej rady OSN prijatá do Organizácie spojených národov ako jej 180. členský štát.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo