Rozlúčka s Nikeforom

Nikto nie je rád, keď mu zomrie kamarát. 26. novembra 2020 sa konala v kostole Najsvätejšieho Spasiteľa (ľudovo nazývanom Kostol jezuitov) zádušná svätá omša za zosnulého spolubrata Ondreja Hrivňáka v/o Nikefora, ktorého si Pán povolal k sebe vo veku len 44 rokov. Zádušnú sv. omšu celebroval o. Miloš Lichner, ktorý v krátkosti zhrnul život brata Nikefora a povzbudil prítomných v ich žiali. Ku koncu omše predniesli smútočné prejavy aj spolkoví bratia Rasty s Ambrom ako aj Ondrejov blízky spolužiak z katedry politológie Zsolt Gál a tiež starosta bratislavskej mestskej časti Vrakúňa, v ktorej pôsobil Nikefor ako miestny poslanec, Martin Kuruc. Všetci vyzdvihli jeho ochotu pomôcť za každých okolností, radosť z otvorenej a vecnej diskusie i priateľskú povahu. Práve tieto vlastnosti ako aj jeho vždy verejne komunikovaná oddanosť Bohu, veľmi pozitívny vzťah k deťom a jeho milovaným knihám ostanú odkazom, môžu byť inšpiráciou ako napĺňať princípy nášho spolku.

Fiducit, zosnulý brat Nikefor!

Pokračovať

Stalo sa...

2. 3. 1844

Začiatkom marca 1844 skupina študentov evanjelického lýcea v Bratislave odišla študovať do Levoče. Rozhodli sa tak po vyhodení ich pedagóga Ľudovíta Štúra zo školy pre jeho proslovenské postoje. V tejto súvislosti Janko Vlastimil Matúška napísal slová protestnej piesne 'Ponad Tatrou blýska', ktorú v roku 1918 pod zmeneným názvom 'Nad Tatrou sa blýska' vyhlásili za časť československej hymny. V roku 1993 sa stala hymnou Slovenskej republiky.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo