Debata s profesorom Pavlom Šajgalíkom o vede

Vo štvrtok 23. 1. 2014 prijal pozvanie na diskusiu profesor RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc., dlhoročný šéf jedného z najúspešnejších ústavov Slovenskej akadémie vied – Ústavu anorganickej chémie a aktuálne podpredseda SAV pre ekonomiku. Rodák z Bratislavy vyštudoval fyziku plazmy na Prírodovedeckej fakulte. Po škole ako nestraník hľadal zamestnanie. No a keďže prostredie akadémie bolo v čase normalizácie predsa len istým ostrovčekom „pozitívnej deviácie“ (pôsobili tu napr. bratia Mikloškovci…), prijal tesne pred svadbou ponuku práce na Ústave anorganickej chémie, kde sa začal venovať keramike. Tá sa mu stala nielen objektom vedeckého záujmu, ale zdá sa, že aj koníčkom, o ktorom vie zaujímavo rozprávať.

Nie je všeobecne známe, že najstarší zachovalý kultúrny artefakt, Věstonická venuša z neďalekého Břeclavska je z keramiky. Práve výnimočné vlastnosti tohto materiálu umožnili soške „prežiť“ desaťtisíce rokov. Ľudstvo postupne keramické materiály zlepšovalo až tak, že dnes ich vieme použiť v množstve aplikácií v extrémnych prostrediach (izolačné platničky na raketopláne, náhrady kĺbov, vodovodné batérie…). Prof. Šajgalík sa stal po páde komunizmu, keď sa otvorili dvere do svetových vedeckých pracovísk, jedným z najuznávanejších odborníkov v tejto oblasti. Spolupracoval napr. pri vývoji keramického motora (Mercedes), rôznych extrémnych obrábacích nástrojov s vysokou tvrdosťou, venoval sa „inteligentnej“, samodetekčnej keramike či príprave nepriestrelných skiel a viest.

V poslednom období labák na Dúbravskej vymenil za kanceláriu na Štefánikovej, keďže sa stal podpredsedom celej Akadémie. Oblasť vedy a vzdelávania resp. „vzdelanostná ekonomika“ na Slovensku je síce dlhodobo mantrou v ústach politikov, no výdavky na ich podporu sa nezvyšovali ani pri ťažko opakovanom ročnom raste nad 10 % HDP po skončení druhej Dzurindovej vlády. Samozrejme nedá sa všetko zredukovať len na chýbajúce peniaze. Ide o komplexný problém. Má štát podporiť len úspešné (komerčne) ústavy Akadémie? Čo s humanitnými? Treba nám platiť napr. etnológiu, ktorá logicky nemôže mať taký impakt vo vedeckých časopisoch, ako napr. virológia? Alebo celú SAV zrušiť? „Keď raz niečo zlikvidujete, už sa to veľmi ťažko obnovuje“, tvrdí profesor. Ideálne námety na príjemné večerné posedenie pri víne.

Plepo

(Visited 150 times, 1 visits today)

Stalo sa...

27. 11. 1902

V Stankovanoch (okr. Ružomberok) sa narodil politik, exilový pracovník, redaktor, spisovateľ, prekladateľ Peter Prídavok, majiteľ a zodpovedný redaktor časopisu Rodobrana. Člen Školskej Matice, Slovenskej ligy, Matice Slovenskej. Vedúci Slovenskej tlačovej kancelárie. V marci 1939 emigroval. V Paríži založil s Milanom Hodžom Česko-Slovenskú národnú radu, usilujúcu sa o federalizáciu budúcej Č-SR. Roku 1943 založil v Londýne Slovenskú národnú radu, ktorej programom bola obhajoba štátnej nezávislosti SR. Roku 1948 sa SNR premenovala na SNR v zahraničí, ktorej predsedom bol Karol Sidor a generálnym tajomníkom Peter Prídavok. Od roku 1952 vedúci slovenského vysielania BBC. Túto funkciu vykonával až do svojej smrti. Rozsiahla je jeho prekladateľská činnosť. Ovládal 6 cudzích jazykov, preložil okolo 25 rôznych titulov. Zomrel v roku 1966.

27. 11. 1953

Vo väznici v Leopoldove vláda nariadila zrušiť starobylý kostol. Vedenie väznice rozkaz vykonalo tak, že kostol dalo zbúrať aj materiálne. Museli to urobiť uväznení kňazi. Zriadili sa aj trestné prápory pre vojakov a to v povestnom židovskom tábore v Novákoch. V roku 1953 v ňom bolo 460 trestancov.

27. 11. 1989

Generálnym štrajkom v celej ČSSR občania žiadali zrušenie monopolu moci totalitnej KSČ a slobodné demokratické voľby. Na štrajku sa zúčastnila drvivá väčšina obyvateľstva.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo