Stretnutie so šľachtiteľkou viniča Dorotou Pospíšilovou

Výroba vína je civilizačná záležitosť. Rimania považovali za barbarov tie národy, ktoré nedorábali víno. Slovensko leží na severnej hranici pestovania viniča. Naša poloha a podnebie limituje určité odrody, obzvlášť pri červených vínach. Tomu, ako pripraviť taký vinič, ktorý by v našich podmienkach prinášal ekonomicky zaujímavú kvantitu spolu s kvalitou, zasvätila celý svoj profesionálny život významná šľachtiteľka hrozna pani Ing. Dorota Pospíšilová. Krásna a vitálna pani plná optimizmu sa s nami prišla podeliť o svoje bohaté skúsenosti. Jej rozprávanie o šľachtení Vitis vinifera sme s úžasom počúvali pri degustovaní jej šľachtencov od vinohradníka Blahu zo Zelenča, ktorý sa týmto odrodám profesionálne venuje.

Odrody Devín a Dunaj pripravené pani Pospíšilovou sú už víno milujúcej verejnosti dostatočne známe a zažívajú ako spotrebiteľský, tak ak pestovateľský boom. Sú však len kvapkou v mori (vína) toho, čo sa pani Pospíšilovej a ľuďom okolo nej podarilo dosiahnuť. Počet odrôd, ktoré vyšľachtila, sa blíži k 2 tisícom. Majme pritom na pamäti, že hrozno od zasadenia semienka prinesie úrodu až po 7 rokoch, čiže tu ide o beh na veľmi dlhé trate. Tie najúspešnejšie odrody dostali svoje mená podľa slovenských reálií. Červené vína s názvami Nitra, Váh, Rimava (mňam!), Rudava, Hron a ďalšie z výborného ročníka 2009, ktoré sme ochutnali, sú dôkazom toho, že šľachtenie, teda „vyťahovanie“ a kombinácia najlepších znakov a vlastností rôznych odrôd má zmysel. Štátna podpora šľachtenia viniča sa ale viac menej u nás skončila. O šľachtence sa starajú osvietení vinohradníci, ktorí sa v problematike vyznajú. Som presvedčený, že dielo pani Pospíšilovej sa postupne stane akýmsi našim rodinným striebrom, ktorým budeme môcť konkurovať aj tradičným vinohradníckym krajinám.

Výnimočná žena! Prinútila nás trochu si oprášiť vedomosti z prírodopisu a biológie. Veľmi príjemný večer.

Plepo

(Visited 203 times, 1 visits today)

Stalo sa...

20. 1. 1928

Vláda Československej republiky schválila 'Modus vivendi', dohodu medzi ČSR a Svätou stolicou, ktorou sa zakončilo trojročné obdobie napätia medzi Cirkvou a štátom.

20. 1. 1939

Prezident republiky Dr. Hácha na návrh Slovenského snemu vymenoval tretiu vládu Slovenskej krajiny. Jej predsedom bol opäť Dr. Jozef Tiso, ktorý zastával aj funkciu ministra vnútra. Ďalšími členmi tretej slovenskej autonómnej vlády boli: minister školstva Jozef Sivák, minister hospodárstva Dr. Mikuláš Pružinský, minister financií Pavol Teplanský, minister dopravy Dr. Ferdinand Durčanský a minister spravodlivosti Dr. Miloš Vančo. V tejto vláde zo šiestich ministrov dvaja (30 %) neboli členmi HSĽS.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo