Debata s profesorom Martinom Homzom

Historik Martin Homza, profesor na Katedre slovenských dejín na Filozofickej fakulte UK, je jedným z našich najlepších odborníkov na stredoveké dejiny „karpatského bazénu“. Jeho pohľad na dejiny je, dovolím si tvrdiť, niekedy až „mýtoborný“ a, ako tvrdia aj jeho študenti, v mnohom odlišný od historiografie, akú poznáme zo základo a stredoškolských učebníc dejepisu. Tá je podľa neho ešte stále v zotrvačnom vleku československej historiografie, ktorá kládla dôraz skôr na dejiny českých zemí, než na dejiny Uhorska, tie najstaršie nevynímajúc. Počas zaujímavej prednášky podporenej prezentáciou vybraných máp, textov a obrázkov z najdôležitejších kroník sme sa preniesli o tisícročie dozadu a rozmýšľali nad tým, čo sa v tomto priestore dialo. „Neprišiel som vám povedať, ako to bolo, ale ako to určite nebolo“, povedal hneď v úvode profesor. Pochybovanie, resp. opatrná skepsa, je pre vedca dôležitá. Zvlášť pre historika, poznajúc, čo dokážu porobiť s vedomím ľudí „historici“ ktorí dostanú monopol na jediné pravé vysvetľovanie dejín.

Istým východiskovým textom k debate bola esej „Vznik Uhorského kráľovstva“ z Impulzu 1/2013. Martin Homza priblížil všetky najdôležitejšie stredoveké kroniky popisujúce vznik Uhorska (Gesta Hungarorum, Uhorsko-poľská kronika, Obrázková kronika…), ktoré však vznikajú až v 13. storočí. Prečo až tak neskoro, ako, za akých okolností, na čiu objednávku? Tieto otázky je dôležité poznať, vedieť ich zasadiť do historického (aj literárneho) kontextu a treba skúšať na ne hľadať odpovede. Stane sa nešťastie, keď sa tieto texty nekriticky zoberú ako doslovné berné mince, lebo to môže (na stáročia) sfalšovať dejiny, ako sa to v mnohých ohľadoch od 19. stor. stalo maďarskej (ale aj poľskej či slovenskej) historiografii. Martin Homza do tejto polemiky vstúpil okrem iného vydaním Uhorsko-poľskej kroniky v slovenčine s obsiahlym vysvetľovacím aparátom, ktorú odporúčam každému milovníkovi histórie.

Prof. Martin Homza je nositeľom Rytierskeho kríža Rádu za zásluhy Poľskej republiky. Okrem neho je na Slovensku už iba jeden nositeľ tohto čestného titulu. Ján Čarnogurský.

Plepo

(Visited 655 times, 1 visits today)

Stalo sa...

27. 11. 1902

V Stankovanoch (okr. Ružomberok) sa narodil politik, exilový pracovník, redaktor, spisovateľ, prekladateľ Peter Prídavok, majiteľ a zodpovedný redaktor časopisu Rodobrana. Člen Školskej Matice, Slovenskej ligy, Matice Slovenskej. Vedúci Slovenskej tlačovej kancelárie. V marci 1939 emigroval. V Paríži založil s Milanom Hodžom Česko-Slovenskú národnú radu, usilujúcu sa o federalizáciu budúcej Č-SR. Roku 1943 založil v Londýne Slovenskú národnú radu, ktorej programom bola obhajoba štátnej nezávislosti SR. Roku 1948 sa SNR premenovala na SNR v zahraničí, ktorej predsedom bol Karol Sidor a generálnym tajomníkom Peter Prídavok. Od roku 1952 vedúci slovenského vysielania BBC. Túto funkciu vykonával až do svojej smrti. Rozsiahla je jeho prekladateľská činnosť. Ovládal 6 cudzích jazykov, preložil okolo 25 rôznych titulov. Zomrel v roku 1966.

27. 11. 1953

Vo väznici v Leopoldove vláda nariadila zrušiť starobylý kostol. Vedenie väznice rozkaz vykonalo tak, že kostol dalo zbúrať aj materiálne. Museli to urobiť uväznení kňazi. Zriadili sa aj trestné prápory pre vojakov a to v povestnom židovskom tábore v Novákoch. V roku 1953 v ňom bolo 460 trestancov.

27. 11. 1989

Generálnym štrajkom v celej ČSSR občania žiadali zrušenie monopolu moci totalitnej KSČ a slobodné demokratické voľby. Na štrajku sa zúčastnila drvivá väčšina obyvateľstva.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo