Stretnutie s Jaroslavom Spišiakom

Keby sa ma niekto pýtal, aké pozitívne momenty sa mi vybavia pri hodnotení Radičovej vlády, tak po takomto náročnom zadaní by som si vedel spomenúť max. na tri. Krajcerova oprava hradov, Kravčíkove hrádzky a Jaroslav Spišiak. Posledne menovaný plukovník Spišiak, bývalý prezident Policajného zboru, sa prišiel so svojimi životnými skúsenosťami s nami 11. apríla 2013 podeliť. 

Spišiak pôvodne študoval ChTF STU. Keďže však čakali dieťa a škola mu nepovolila odklad, musel po treťom ročníku ísť pracovať. Nosil kufre v hoteli. Koncom 80. tych rokov boli hotely hniezdom veksláctva. Toto mu nevoňalo. Bolo mu jasné, že „alebo budem ako oni kriminálnikom, alebo pôjdem za policajta„. Rozhodol sa. Začínal na najnižších pozíciách. Šancu na kariérny postup za komunistov ako nestraník nemal. Po Novembri 89 vyštudoval Akadémiu PZ a postupne sa dostával vyššie. Známy sa stal ako okresný šéf PZ v DS. Verejnosť si predovšetkým spomenie na brutálnu vraždu Pápayovcov. No tá bola len čerešničkou, po 90. tych rokoch ostalo v tomto okrese viac ako sto mŕtvol a viac ako sto nezvestných. „Dunajská možno bola v rámci Slovenska trochu špecifická počtom obetí mafiánskych vrážd, ale napríklad na Černákovo Brezno sa to nechytá„. Pápayovcov dali dole mocnejší chlapci, ktorí podľa Spišiaka mali kontakty na Rusov a operovali na Slovensku a v Maďarsku ako ich predvoj. „Pochytali sme ich. Jedni bývali v byte rovno podo mnou„. Zatkli, resp. sedí cca 50 ľudí z DS podsvetia. 

Úspech v DS sa stal kľúčom k Spišiakovmu postupu. Za Dzurindu (Palka) sa stal viceprezidentom PZ. Fico (Kaliňák) sa ho zbavil, odišiel robiť bezpečnosť do Slovnaftu. „Zabránili sme miliardovým podvodom„. Za Radičovej (Lipšica) sa do PZ vrátil. Ako prezident. Začal uskutočňovať svoju predstavu o reforme zboru, ktorou si mnohých policajtov pohneval, lebo od nich vyžadovala osobnú invenciu a rozmýšľanie. Ale aspoň sa pokúsil. Po tom, ako si Radičová rozbila vládu, Spišiaka Fico (Kaliňák) vyhodil opäť. „Máte to natrénované„, povedal Kaliňákovi pri podpise výpovede. Momentálne opäť pôsobí v Slovnafte. 

Hoci Spišiakova predstava o reforme polície nie je pre laika príliš zaujímavá vec, po jej pomerne obšírnom predstavení znie zrozumiteľne, teda hlavne pri dopravnej polícii vyzerá ako jediná možnosť. „Policajt nemá byť skrytý za križovatkou a vyskočiť iba vtedy, keď prejde vodič na červenú, aby ho pokutoval. Mal by byť viditeľný a stáť pred tou križovatkou„, vraví. Áno, znie to pekne, no realita je bohužiaľ iná a pri súčasnom vedení sa ani nič meniť nebude. 

Spišiak mi bol dlhodobo sympatický. Vo vinárni pri mušte moju impresiu len podporil. Jeden by neveril, že sa dá s vysokým policajtom tak zaujímavo diskutovať. Naďalej býva v Dunajskej Strede. V prípade potreby je pripravený sa do PZ vrátiť. 

Plepo

(Visited 287 times, 1 visits today)

Stalo sa...

15. 5. 1921

Členovia ľavého krídla Židovskej sociálnodemokratickej strany 'Poale Zion' založili 'Židovskú komunistickú stranu v Československej republike'. Bola to prvá komunistická strana v novom československom štáte.

15. 5. 1945

SNR na svojom prvom zasadaní v Bratislave (v tej istej sieni, kde 14. marca 1939 Slovenský snem odhlasoval samostatnosť Slovenského štátu) vydala 'Ohlas Slovenskej národnej rady českému národu', v ktorom slávnostne vyhlásila, že 'túžba po zachovaní spoločnej domoviny národa českého a slovenského Československej republiky žila u oboch našich národov neprestajne' a že v ČSR, ktorá 'sa bude bezvýhradne opierať politicky, hospodársky, vojensky i kultúrne o víťaznú baštu Slovanstva Sovietsky zväz' (...) 'chcú Slováci v budúcnosti a natrvalo upravovať svoje osudy'.

15. 5. 1948

Štátny súd v Bratislave vyniesol rozsudok nad druhou skupinou obžalovaných z 'protištátneho sprisahania' na Slovensku. J. Kempný bol odsúdený na 6 rokov, M. Bugár na 1 rok, P. Čarnogurský na 18 mesiacov, F. Jurčovič na 7 rokov, L. Obtulovič na 8 rokov, J. Staško na 6 rokov a P. Maxoň na 7 rokov väzenia.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo