Prezident Čarnogurský

Slovensko je jediná krajina V4, ktorá nemala hlavu štátu z radov odporcov komunizmu. Ján Čarnogurský to chce zmeniť. Zbiera podpisy, aby mohol kandidovať. „Je to istým spôsobom moja povinnosť„, vraví bývalý politický väzeň, predseda strany, minister, podpredseda federálnej a predseda slovenskej vlády. Na otázky typu čo si myslíte o iných kandidátoch, odpovedá diplomaticky, že sa k nikomu nebude príliš vyjadrovať a už vôbec nebude robiť antikampaň. Ani veľmi nemusí, viď zatiaľ ponúkané mená. Vie, že napr. „Hrušák„, ktorého Čarnogurský presadil za predsedu KDH, neublíži v súboji jemu, ale sám sebe, tvrdí že Radičová kandidovať nebude a jediný, voči komu sa musí kus vymedziť, je Fico. So svojim životným príbehom, postojmi, chuťou rozmýšľať o geopolitike presahujúcej najbližšie humno, prehľadom, jazykovou vybavenosťou a výnimočnými kontaktmi na Západe a Východe je to momentálne jediný človek, ktorý si v súboji o Hrad (teda Grassalkovičov palác) zasluhuje pozornosť. A podporu. Vo štvrtok 21. 3. 2013 sme mohli vidieť, že Ján Čarnogurský je v životnej forme. 

Sme súčasťou západnej civilizácie, sme členmi EÚ a NATO. Je však nevyhnutné udržiavať dobré vzťahy s Ruskom. Rusi neradi menia hranice stanovené druhou svetovou. vojnou“ , vraví Čarnogurský a usmeje sa pri domnienke Petra Schutza, že svojim záujmom o Východ predstavuje pre Slovensko „bezpečnostné riziko„. Nemá problém hovoriť o nepríjemných veciach, ktoré sa mu pripisujú. „Povedal som, že za každé družstvo, ktoré sa rozbilo počas mojej vlády, dám fľašu vína. Viem o dvoch, ktoré sa zlikvidovali zlým riadením„, vraví na margo jednej z najčastejších výčitiek na jeho adresu. Vysvetlil aj zvláštny nárast počtu „priateľov“ na FB, ktorý mu aktuálne vyčítajú médiá. „Dosiahol som počet 5000 priateľov, čo je limit FB, takže sa to muselo preklopiť a tam sa táto vec musela udiať. Zámer to nebol„. 

Osobne ma zaujalo Čarnogurského rozprávanie o Gabčíkove. Už za komunistov vytušil, že ono ani tak nejde o energetiku či vodohospodárstvo, ako skôr o zagarantovanie SK – HU hranice, ktorú kvôli takejto megastavbe musia brať do úvahy aj mocnosti. Svoj názor ako predseda vlády aj realizoval rozhodnutím dielo dostavať napriek odporu HU strany a ekoaktivistov. 

Leto Ján Čarnogurský strávi prezidentskou kampaňou. Tu je priestor aj pre nás, aby sme mu v nej pomohli. Hoci je to muž, ktorý môže vyvolávať svojim svetonázorom polemiku, je v každom prípade zaujímavý a čitateľný. A odhodlaný. Bol by to dobrý prezident. 

Plepo

(Visited 151 times, 1 visits today)

Stalo sa...

15. 5. 1921

Členovia ľavého krídla Židovskej sociálnodemokratickej strany 'Poale Zion' založili 'Židovskú komunistickú stranu v Československej republike'. Bola to prvá komunistická strana v novom československom štáte.

15. 5. 1945

SNR na svojom prvom zasadaní v Bratislave (v tej istej sieni, kde 14. marca 1939 Slovenský snem odhlasoval samostatnosť Slovenského štátu) vydala 'Ohlas Slovenskej národnej rady českému národu', v ktorom slávnostne vyhlásila, že 'túžba po zachovaní spoločnej domoviny národa českého a slovenského Československej republiky žila u oboch našich národov neprestajne' a že v ČSR, ktorá 'sa bude bezvýhradne opierať politicky, hospodársky, vojensky i kultúrne o víťaznú baštu Slovanstva Sovietsky zväz' (...) 'chcú Slováci v budúcnosti a natrvalo upravovať svoje osudy'.

15. 5. 1948

Štátny súd v Bratislave vyniesol rozsudok nad druhou skupinou obžalovaných z 'protištátneho sprisahania' na Slovensku. J. Kempný bol odsúdený na 6 rokov, M. Bugár na 1 rok, P. Čarnogurský na 18 mesiacov, F. Jurčovič na 7 rokov, L. Obtulovič na 8 rokov, J. Staško na 6 rokov a P. Maxoň na 7 rokov väzenia.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo