Treba zaútočiť na Irán? Debata s doc. Jozefom Klavecom

Vo štvrtok 3. mája 2012 sme medzi nami privítali doc. Jozefa Klaveca, PhD. z Katedry politológie FiFUK, odborníka na medzinárodné vzťahy a terorizmus. Téma diskusie bola nanajvýš aktuálna: „Treba zaútočiť na Irán?“

Doc. Klavec nám na začiatku debaty ozrejmil historické reálie tohto regiónu. Pozreli sme si dokumentárny film, mapujúci irácko-iránsky vojnový konflikt, ktorý mal zásadný vplyv na dnešnú situáciu. Podľa Klavca stredná a mladá generácia Iráncov sa čoraz nástojčivejšie stavia proti nadvláde konzervatívnych islamských duchovných. Väčšine obyvateľov islamskej republiky nevyhovuje súčasný duálny politický systém, s faktickou vládou v rukách takzvanej Rady duchovných strážcov pod vedením ajatolláha Chameneího, pričom prezident Ahmadínedžád (aj keď, čo sa týka fanatizmu, za radou v ničom nezaostáva) má obmedzené právomoci. Súčasný Irán sa podľa Klaveca ponáša na fašistické Nemecko, kde tiež svojho času panovalo dvojvládie, pričom iránske revolučné gardy možno prirovnať k vtedajším jednotkám SS. Iránci sú, podobne ako Nemci, starobylý a hrdý národ s bohatou históriou, ktorá siaha hlboko do predislamských čias. Súčasný stav islamskej diktatúry sa dá chápať ako podobne prechodný jav, akým bol nemecký fašizmus. 

Hrozbou pre ostatný svet je dnes iránsky jadrový program. Izrael a západné veľmoci podozrievajú islamskú republiku, že sa snaží vyrobiť jadrovú zbraň. Teherán to však popiera a trvá na mierovom zameraní svojho nukleárneho programu. Izrael už viackrát naznačil, že v súvislosti s Iránom nevylučuje žiadne možnosti vrátane vojenského zásahu proti iránskym jadrovým zariadeniam. Rusko varovalo, že útok proti Iránu by mal katastrofálne následky a zdôraznilo, že krízu treba riešiť diplomaticky.

Bola to inšpirujúca debata.

Nikefor

(Visited 158 times, 1 visits today)

Stalo sa...

27. 11. 1902

V Stankovanoch (okr. Ružomberok) sa narodil politik, exilový pracovník, redaktor, spisovateľ, prekladateľ Peter Prídavok, majiteľ a zodpovedný redaktor časopisu Rodobrana. Člen Školskej Matice, Slovenskej ligy, Matice Slovenskej. Vedúci Slovenskej tlačovej kancelárie. V marci 1939 emigroval. V Paríži založil s Milanom Hodžom Česko-Slovenskú národnú radu, usilujúcu sa o federalizáciu budúcej Č-SR. Roku 1943 založil v Londýne Slovenskú národnú radu, ktorej programom bola obhajoba štátnej nezávislosti SR. Roku 1948 sa SNR premenovala na SNR v zahraničí, ktorej predsedom bol Karol Sidor a generálnym tajomníkom Peter Prídavok. Od roku 1952 vedúci slovenského vysielania BBC. Túto funkciu vykonával až do svojej smrti. Rozsiahla je jeho prekladateľská činnosť. Ovládal 6 cudzích jazykov, preložil okolo 25 rôznych titulov. Zomrel v roku 1966.

27. 11. 1953

Vo väznici v Leopoldove vláda nariadila zrušiť starobylý kostol. Vedenie väznice rozkaz vykonalo tak, že kostol dalo zbúrať aj materiálne. Museli to urobiť uväznení kňazi. Zriadili sa aj trestné prápory pre vojakov a to v povestnom židovskom tábore v Novákoch. V roku 1953 v ňom bolo 460 trestancov.

27. 11. 1989

Generálnym štrajkom v celej ČSSR občania žiadali zrušenie monopolu moci totalitnej KSČ a slobodné demokratické voľby. Na štrajku sa zúčastnila drvivá väčšina obyvateľstva.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo