Korupcia cez stáročia. Debata s historikmi Vörösom a Šoltésom

Korupcia je vnímaná ako zlo, ktoré akosi automaticky patrí ku štátu. Aj nedávne protesty „gorila“ mali predovšetkým antikorupčný náboj. Obohacovanie sa politikov a úradníkov na úkor „spoločného dobra“ však nie je nový fenomén. Dá sa sledovať hlboko do histórie. Veď keby Židia na púšti boli národom bez túžby jednotlivca mať viac ako má iný a nemali snahu dosiahnuť to akýmkoľvek spôsobom, nemusel by Mojžiš zniesť zo Sinaja tabule s „Nepokradneš“ a „Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho“. Ako to s korupciou vyzeralo v našom stredoeurópskom priestore, nám prišli porozprávať historici a zostavovatelia výborného monotematického čísla o korupcii časopisu Forum Historiae Mgr. Peter Šoltés, PhD. a Mgr. László Vörös, PhD. A boli obaja výborní.

Sústredili sme sa na problémy súvisiace s korupciou predovšetkým po Jozefovi II, keď sa postupne začína budovať moderný štát, ako ho poznáme dnes. V 19. storočí sa krok za krokom z korupčného správania začína stávať problém, na ktorý sa musí upozorňovať. Predovšetkým volebná korupcia bola stálou súčasťou hlasovaní a tí, ktorí mali volebné právo, ju často priam vyžadovali. Presný popis stavu nám zaznamenal Ján Kalinčiak v diele Reštavrácia. Po prvej svetovej vojne a vzniku demokratickej ČSR sa niektoré veci zmenili, no korupcia nabrala iné podoby a nevyhli sa jej ani najvyšší činitelia T.G. Masaryk a Milan Hodža. Hodža však údajne vedel držať „oligarchiu“ na uzde („za gule“, povedal Vörös). Janko Jesenský, ktorý osobne mal tiež kadečo za ušami, stav pekne popísal v  Demokratoch.

Čiernym svedomím Slovenského štátu bola nemorálna arizácia. Pri nej sa kadekomu kadečo lepilo na prsty. Komunisti sa s majetkom blížneho tiež veľmi nepárali, kolektivizácia bola brutálny spôsob zmeny vlastníckych pomerov. Heslo „kto nekradne, okráda rodinu“ zas dokonale charakterizuje normalizáciu. A čo 23 rokov po Novembri? Škoda reči. Je to stále s nami. Ale snáď sme na tento problém citlivejší, ako boli naši predkovia. No historici varujú aj pred iným. Dnešné štandardy nesmieme automaticky navliekať na minulosť. 

Skvelý večierok! A oplatí sa veru prečítať si Forum Historiae. Kadečo sa tam nájde. 

Plepo

(Visited 93 times, 1 visits today)

Stalo sa...

15. 5. 1921

Členovia ľavého krídla Židovskej sociálnodemokratickej strany 'Poale Zion' založili 'Židovskú komunistickú stranu v Československej republike'. Bola to prvá komunistická strana v novom československom štáte.

15. 5. 1945

SNR na svojom prvom zasadaní v Bratislave (v tej istej sieni, kde 14. marca 1939 Slovenský snem odhlasoval samostatnosť Slovenského štátu) vydala 'Ohlas Slovenskej národnej rady českému národu', v ktorom slávnostne vyhlásila, že 'túžba po zachovaní spoločnej domoviny národa českého a slovenského Československej republiky žila u oboch našich národov neprestajne' a že v ČSR, ktorá 'sa bude bezvýhradne opierať politicky, hospodársky, vojensky i kultúrne o víťaznú baštu Slovanstva Sovietsky zväz' (...) 'chcú Slováci v budúcnosti a natrvalo upravovať svoje osudy'.

15. 5. 1948

Štátny súd v Bratislave vyniesol rozsudok nad druhou skupinou obžalovaných z 'protištátneho sprisahania' na Slovensku. J. Kempný bol odsúdený na 6 rokov, M. Bugár na 1 rok, P. Čarnogurský na 18 mesiacov, F. Jurčovič na 7 rokov, L. Obtulovič na 8 rokov, J. Staško na 6 rokov a P. Maxoň na 7 rokov väzenia.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo