Korupcia cez stáročia. Debata s historikmi Vörösom a Šoltésom

Korupcia je vnímaná ako zlo, ktoré akosi automaticky patrí ku štátu. Aj nedávne protesty „gorila“ mali predovšetkým antikorupčný náboj. Obohacovanie sa politikov a úradníkov na úkor „spoločného dobra“ však nie je nový fenomén. Dá sa sledovať hlboko do histórie. Veď keby Židia na púšti boli národom bez túžby jednotlivca mať viac ako má iný a nemali snahu dosiahnuť to akýmkoľvek spôsobom, nemusel by Mojžiš zniesť zo Sinaja tabule s „Nepokradneš“ a „Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho“. Ako to s korupciou vyzeralo v našom stredoeurópskom priestore, nám prišli porozprávať historici a zostavovatelia výborného monotematického čísla o korupcii časopisu Forum Historiae Mgr. Peter Šoltés, PhD. a Mgr. László Vörös, PhD. A boli obaja výborní.

Sústredili sme sa na problémy súvisiace s korupciou predovšetkým po Jozefovi II, keď sa postupne začína budovať moderný štát, ako ho poznáme dnes. V 19. storočí sa krok za krokom z korupčného správania začína stávať problém, na ktorý sa musí upozorňovať. Predovšetkým volebná korupcia bola stálou súčasťou hlasovaní a tí, ktorí mali volebné právo, ju často priam vyžadovali. Presný popis stavu nám zaznamenal Ján Kalinčiak v diele Reštavrácia. Po prvej svetovej vojne a vzniku demokratickej ČSR sa niektoré veci zmenili, no korupcia nabrala iné podoby a nevyhli sa jej ani najvyšší činitelia T.G. Masaryk a Milan Hodža. Hodža však údajne vedel držať „oligarchiu“ na uzde („za gule“, povedal Vörös). Janko Jesenský, ktorý osobne mal tiež kadečo za ušami, stav pekne popísal v  Demokratoch.

Čiernym svedomím Slovenského štátu bola nemorálna arizácia. Pri nej sa kadekomu kadečo lepilo na prsty. Komunisti sa s majetkom blížneho tiež veľmi nepárali, kolektivizácia bola brutálny spôsob zmeny vlastníckych pomerov. Heslo „kto nekradne, okráda rodinu“ zas dokonale charakterizuje normalizáciu. A čo 23 rokov po Novembri? Škoda reči. Je to stále s nami. Ale snáď sme na tento problém citlivejší, ako boli naši predkovia. No historici varujú aj pred iným. Dnešné štandardy nesmieme automaticky navliekať na minulosť. 

Skvelý večierok! A oplatí sa veru prečítať si Forum Historiae. Kadečo sa tam nájde. 

Plepo

(Visited 93 times, 1 visits today)

Stalo sa...

27. 11. 1902

V Stankovanoch (okr. Ružomberok) sa narodil politik, exilový pracovník, redaktor, spisovateľ, prekladateľ Peter Prídavok, majiteľ a zodpovedný redaktor časopisu Rodobrana. Člen Školskej Matice, Slovenskej ligy, Matice Slovenskej. Vedúci Slovenskej tlačovej kancelárie. V marci 1939 emigroval. V Paríži založil s Milanom Hodžom Česko-Slovenskú národnú radu, usilujúcu sa o federalizáciu budúcej Č-SR. Roku 1943 založil v Londýne Slovenskú národnú radu, ktorej programom bola obhajoba štátnej nezávislosti SR. Roku 1948 sa SNR premenovala na SNR v zahraničí, ktorej predsedom bol Karol Sidor a generálnym tajomníkom Peter Prídavok. Od roku 1952 vedúci slovenského vysielania BBC. Túto funkciu vykonával až do svojej smrti. Rozsiahla je jeho prekladateľská činnosť. Ovládal 6 cudzích jazykov, preložil okolo 25 rôznych titulov. Zomrel v roku 1966.

27. 11. 1953

Vo väznici v Leopoldove vláda nariadila zrušiť starobylý kostol. Vedenie väznice rozkaz vykonalo tak, že kostol dalo zbúrať aj materiálne. Museli to urobiť uväznení kňazi. Zriadili sa aj trestné prápory pre vojakov a to v povestnom židovskom tábore v Novákoch. V roku 1953 v ňom bolo 460 trestancov.

27. 11. 1989

Generálnym štrajkom v celej ČSSR občania žiadali zrušenie monopolu moci totalitnej KSČ a slobodné demokratické voľby. Na štrajku sa zúčastnila drvivá väčšina obyvateľstva.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo