Z októbrovej Prahy

Zástupcovia troch mládežníckych organizácii – Spoločenstva Ladislava Hanusa, Kolégia Antona Neuwirtha a Slovenského katolíckeho akademického spolku Istropolitan navštívili spoločne Prahu. Našim úmyslom bolo stretnúť sa s ľuďmi, ktorí môžu obohatiť naše myslenie a dať nám dobré rady ako aktívne žiť kresťanský život aj skrz spoločenskú angažovanosť. Nadväzujúc na predchádzajúce návštevy cirkevných predstaviteľov a politikov, ktorí sú mimo aktívnu službu u nás na Slovensku, sme sa rozhodli ísť po skúsenosti aj k našim susedom. Práve títo ľudia, ktorí už (alebo len momentálne) nenesú ťarchu zodpovednosti za svoje funkcie, sú totiž podľa nás hlbokým zdrojom poznania. Náš program v Prahe bol skutočne zaujímavý – prijal nás Miroslav kardinál Vlk – niekdajšia hlava Cirkvi v Česku, bývalý predseda KDÚ-ČSL Cyril Svoboda, po ním slávenej sv. omši s nami diskutoval i známy teológ prof. Tomáš Halík a stretli sme sa aj s ekonómom Tomášom Sedláčkom.

Prijatie u kardinála Vlka prebehlo na arcibiskupskom úrade, v bývalej koniarni – terajšom Sále kardinála Berana. Na úvod pán kardinál skonštatoval, že Cirkev nebola pripravená na zmenu po roku 1989, nevedela ako reagovať na problémy súčasnosti. Uviedol tiež, že nie je dobré ak sa Cirkev spája s politickou stranou. Prepojenie trónu a oltára je podľa neho nebezpečné. Vyzval nás, aby sme venovali pozornosť prejavom pápeža Benedikta XVI. a viac krát spomenul jeho nedávny príhovor v Assisi. „Blahoslavený Ján Pavol II. otvoril Cirkev svetu a Benedikt XVI. tento vzťah prehlbuje,“ povedal Vlk. Neskôr tiež kritizoval politiku, že dáva odpovede na otázky, ktoré nie sú. Zabudla vraj počúvať a až potom dávať odpovede.

Venoval sa aj individualizácii, ktorú označil za mor. Zo sebectva tiež vychádza podľa neho korupcia. Práve budovanie vzťahov by malo byť odpoveďou proti individualizácii dnešných dní. Mali by sme vyvinúť úsilie o pozdvihnutie spoločenstva. Budovanie komunitných centier a usporadúvanie sociálnych akcii je jednou z činností Cirkvi, ktorou sa snaží podporovať a budovať spoločenstvá na rôznych miestach.

„Svet aj v súčasnej dobe hľadá hodnoty Boha,“ myslí si Vlk a dodáva: „Keď náboženstvo zo spoločnosti mizne, vytvára vákuum, ktoré spôsobuje hlad po hodnotách“. Kresťania by mali evanjelizovať – nielen kázať, ale aj ukázať.

Kardinál Vlk tiež podčiarkol, že „neznalosť Písma je nepoznaním Krista“ a vyzdvihol potrebu hľadania pravdy, ktorá je podľa neho najmä v médiách často skreslená.  Na záver stretnutia nám udelil svoje požehnanie.

Zaujímavé bolo i stretnutie s viacnásobným predsedom KDÚ-ČSL Cyrilom Svobodom, ktorý sa momentálne venuje budovaniu Diplomatickej akadémie.  Svoboda sa na rozdiel od kardinála Vlka domnieva, že by sa Cirkev mala zastať kresťanov, ktorí sa angažujú v kresťanskej politickej strane. „Keď príde na otázky, ktoré sú pre nás dôležité z kresťanského hľadiska, tak kresťania rozpŕchnutí v rôznych stranách väčšinou podľahnú tlaku týchto strán,“ myslí si Svoboda a pripomenul nám i viacero konkrétnych skúseností z politického života.  Na začiatku stretnutia nám tiež povedal: „Najhoršou skúsenosťou z politiky je poznanie, že všetko je možné“. Spomenul tiež, že tak ako dobro aj zlo majú sociálny rozmer a tak sa konanie dobra i zla ľuďom oplatí – dobro dobrom a zlo zlom.

Medzi príčiny, ktoré viedli k vypadnutiu KDÚ-ČSL za brány parlamentu, označil zastarané vedenie kampane(ako v 20. storočí), nevyužívanie sociálnych sietí a pričasté robenie politických rozhodnutí, ktorým ľudia neverili. Naopak ich najväčší konkurenti z TOP09 zvolili modernejšiu kampaň i rozumnú taktiku – všade chválili KDÚ-ČSL a tvrdili, že oni sa do parlamentu istotne dostanú a preto treba podporiť TOP09. Zaujímavé bolo aj rozprávanie o Európe a budúcnosti: „Európa potrebuje súdržnosť a ak ju mať nebude, neprežije“. Svoboda si okrem toho myslí, že sa zrejme dožijeme aj tretej svetovej vojny.

Veselé boli jeho historky spomínajúce na rôzne faux-pas, o ktorých sa dozvedel ako minister zahraničných vecí a minister spravodlivosti. Jedna sa týkala aj exministerky Tóthovej. Diskusiu najviac rozprúdili jeho názory na v Česku chystanú dôchodkovú reformu a koncepciu rovnej dane. „Ten kto presadí dôchodkovú reformu je zločinec,“ povedal rázne právnik vyučujúci na viacerých vysokých školách. O rovnej dani sa vyjadril ešte expresívnejšie: “Rovná daň je prejav asociálnej arogancie“.

Odporučil nám študovať prejavy Mahmúda Ahmadí -Nedžáda. Nie pre stotožnenie sa s ním, no pre zaujímavý opis našej spoločnosti. Radil tiež viesť poctivý život a to aj v politike a zdokonaľovať sa v rétorike.“ Treba mať tiež na pamäti, že verejná moc politikom nepatrí, ale im je iba prepožičaná,“ podotkol Svoboda.

S Tomášom Sedláčkom sme nemali možnosť pobudnúť príliš dlho, no pochválil sa nám, že mu vyšla knižka v anglickom jazyku, z ktorej sa za leto predalo okolo  5500 kusov, čo on sám považuje za úspech. Nadšenie niektorých zúčastnených vyvolal fakt, že kniha vyšla v Oxford University Press.  Na krátko sa zastavil aj pri svojej téze o chcení a nechcení chcenia, no debata sa razom zvrtla na súčasné dianie na európskej rovine. Sedláček tvrdí, že by do eurovalu malo prispievať aj Česko (je lepšie byť pod dáždnikom), a že pri eurovale neplatí heslo „bližšia košeľa ako kabát“ (pri tuhej zime treba poriadny kabát – košeľa nám nepostačí). Obdobné proeurópske názory vraj zastáva väčšia časť NERVu – ekonomickej rady českej vlády.

Profesor Halík sa tak počas kázne ako aj pri stretnutí s nami v krypte kostola pražskej akademickej farnosti Salvator vrátil k už spomínanému prejavu pápeža Benedikta XVI. v Assisi. Tradicionalistov, ktorí už pred 25. rokmi kritizovali pápeža za medzináboženský dialóg označil za moderných heretikov. Oboznámil  nás s novinkami v akademickej farnosti Salvator, ktoré sa udiali za ostatné dva roky, keď sa niektorí zúčastnení s pánom profesorom naposledy stretli.

Obdobne ako otec kardinál si aj Halík myslí, že by sa Cirkev nemala príliš miešať do politiky. Skromnosť sa snaží udržiavať si sebairóniou a tiež sa s nami podelil o svoj pohľad na solidaritu v spoločnosti, na hnutie new atheism, interreligiózny dialóg, emancipáciu žien a ďalšie otázky. Mieru solidarity v štáte by nemali kresťania oslabovať . „To nech robia liberáli,“ myslí si Halík. 

Môj osobný facit:

1. Postoj cirkevných predstaviteľov, že sa Cirkev nemá spájať s politikou je správny. Zdanlivý protiklad s názorom o angažovaním sa kresťanov -laikov v politickej strane je naozaj iba zdanlivý. Cenná politická skúsenosť C. Svobodu (i ďalších) ukazuje potrebu zjednocovania ľudí, ktorým záleží na kresťanských hodnotách v spoločnej strane aj, a práve, v dnešnej dobe.

2.  Zaujímavé je i zistenie, že časť českej inteligencie, s ktorou sme mali možnosť diskutovať, vníma potrebu ďalšej európskej integrácie oveľa „proeurópskejšie“ ako ju prezentuje slovenský verejný diskurz. Dôvodom môže byť aj akási prirodzená rebélia voči oficiálnym postojom – Česko je vnímané skrz Klausa ako veľký odporca európskej spolupráce. Slovensko zas bolo donedávna i vďaka politickej reprezentácii na čele rebríčka „euronadšencov“. Každopádne je potrebné neustále hľadať riešenia, ktoré by pomohli zmenšiť rozdiel integrácie ekonomickej, ktorá ďaleko predbehla na európskej úrovni integráciu  politickú.

3. Po vyhratom zápase o slobodu (November 1989, mečiarizmus) je čas na zadefinovanie potreby a rozsahu solidarity nielen u nás doma, ale i v Európe. 

 4. Je potrebné a vhodné pokračovať v ďalších návštevách v Česku i ostatných okolitých krajinách a získať tak pohľad na dianie na Slovensku zvonka. 

Michal Ambrovič v/o Ambro

(Visited 194 times, 1 visits today)

Stalo sa...

15. 5. 1921

Členovia ľavého krídla Židovskej sociálnodemokratickej strany 'Poale Zion' založili 'Židovskú komunistickú stranu v Československej republike'. Bola to prvá komunistická strana v novom československom štáte.

15. 5. 1945

SNR na svojom prvom zasadaní v Bratislave (v tej istej sieni, kde 14. marca 1939 Slovenský snem odhlasoval samostatnosť Slovenského štátu) vydala 'Ohlas Slovenskej národnej rady českému národu', v ktorom slávnostne vyhlásila, že 'túžba po zachovaní spoločnej domoviny národa českého a slovenského Československej republiky žila u oboch našich národov neprestajne' a že v ČSR, ktorá 'sa bude bezvýhradne opierať politicky, hospodársky, vojensky i kultúrne o víťaznú baštu Slovanstva Sovietsky zväz' (...) 'chcú Slováci v budúcnosti a natrvalo upravovať svoje osudy'.

15. 5. 1948

Štátny súd v Bratislave vyniesol rozsudok nad druhou skupinou obžalovaných z 'protištátneho sprisahania' na Slovensku. J. Kempný bol odsúdený na 6 rokov, M. Bugár na 1 rok, P. Čarnogurský na 18 mesiacov, F. Jurčovič na 7 rokov, L. Obtulovič na 8 rokov, J. Staško na 6 rokov a P. Maxoň na 7 rokov väzenia.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo