Usmievavý Jozef Mikloško medzi nami

Diskutovať s človekom, ktorý má skúseností na rozdávanie, je zážitok, no i trochu problém. Je škoda niektoré témy preskočiť a zároveň je škoda niektoré témy neprebrať hlbšie. Podobný pocit som mal aj pri návšteve Jozefa Mikloška na našom spolku. Chronologicky i mierne chaoticky sa nám nakoniec svorne poradilo prelúskať viacero tém. Diskusia začala apelom na pestovanie výdrže, ktorej prospieva šport. Tréner atletiky a rekordér v skoku o žrdi (!) o tom vie svoje. Šport je aj naďalej súčasťou jeho života a ako 72-ročný pravidelne hráva futbal i ping-pong. Dôležitejšou súčasťou Jozefovho života je však i veda. Dlhé roky bol (ešte počas totality) ako riadiaci pracovník na Ústave technickej kybernetiky SAV koordinátorom umelej inteligencie v Československu.

Okrem nej však koordinoval aj inteligenciu, ktorá bola po páde režimu spoluzodpovedná na chod nášho štátu. V rámci SAV spolupracoval totiž nielen so svojím bratom Františkom, ale aj s Vladimírom Palkom, či Jánom Langošom. Do politiky vhupol nepripravený, avšak ako člen federálnej vlády mal veľkú zodpovednosť za prípravu zákonov, ktoré ovplyvnili rozbeh a chod demokratickej občianskej spoločnosti. Na federálnu vládu spomína ako na dobrú partiu, ktorá sa dlhé roky stretávala aj po uplynutí svojho funkčného obdobia. O zážitkoch z nej, i celého obdobia, sa dá dočítať v približne 700 stranovej knihe „Ako sme boli slobodní“. Pri jej písaní mu pomohli každodenné zápisky zo svojho obsiahleho denníka. Trochu menej nadšene spomína na svoje pôsobenie v Kancelárii prezidenta Kováča, ktorú nakoniec musel opustiť a temer sa stal rektorom Trnavskej univerzity.

Božím riadením však vymenil univerzitnú pôdu za Rím, kde ako veľvyslanec Slovenska neraz stretol nielen vtedajšieho, ale aj budúceho Svätého otca. S vtedajším kardinálom Ratzingerom diskutoval i o neľahkých témach ako napríklad spáse nenarodených detí, či detí, ktoré zomreli bez krstu. Benedikta XVI. si vysoko cení ako vedca, pedagóga i publicistu. Písanie kníh i blogu: http://www.jozefmiklosko.blog.sme.sk/ je ďalšou Jozefovou črtou, ktorú netreba opomenúť. Sám si dokázal vydať 7 titulov, z ktorých predal obdivuhodných 30-tisíc výtlačkov. Hoci rád píše, novinám moc neverí. Radšej podiskutuje s priateľmi v π-klube, v ktorom sa stretávajú najmä spisovatelia rôzneho politického razenia.

Jozef na začiatku stretnutia spomenul potrebu srdečného prístupu, viery a odpustenia. Onen prístup sme mali možnosť opáčiť žiaľ len podaktorí. Ostatným sa snáď dostane odpustenia za to, že sa na spolok nedostavili. Hanebne nízka účasť bola hádam jediným nedostatkom inak príjemného večera.

Ambro

(Visited 484 times, 1 visits today)

Stalo sa...

27. 11. 1902

V Stankovanoch (okr. Ružomberok) sa narodil politik, exilový pracovník, redaktor, spisovateľ, prekladateľ Peter Prídavok, majiteľ a zodpovedný redaktor časopisu Rodobrana. Člen Školskej Matice, Slovenskej ligy, Matice Slovenskej. Vedúci Slovenskej tlačovej kancelárie. V marci 1939 emigroval. V Paríži založil s Milanom Hodžom Česko-Slovenskú národnú radu, usilujúcu sa o federalizáciu budúcej Č-SR. Roku 1943 založil v Londýne Slovenskú národnú radu, ktorej programom bola obhajoba štátnej nezávislosti SR. Roku 1948 sa SNR premenovala na SNR v zahraničí, ktorej predsedom bol Karol Sidor a generálnym tajomníkom Peter Prídavok. Od roku 1952 vedúci slovenského vysielania BBC. Túto funkciu vykonával až do svojej smrti. Rozsiahla je jeho prekladateľská činnosť. Ovládal 6 cudzích jazykov, preložil okolo 25 rôznych titulov. Zomrel v roku 1966.

27. 11. 1953

Vo väznici v Leopoldove vláda nariadila zrušiť starobylý kostol. Vedenie väznice rozkaz vykonalo tak, že kostol dalo zbúrať aj materiálne. Museli to urobiť uväznení kňazi. Zriadili sa aj trestné prápory pre vojakov a to v povestnom židovskom tábore v Novákoch. V roku 1953 v ňom bolo 460 trestancov.

27. 11. 1989

Generálnym štrajkom v celej ČSSR občania žiadali zrušenie monopolu moci totalitnej KSČ a slobodné demokratické voľby. Na štrajku sa zúčastnila drvivá väčšina obyvateľstva.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo