Preskočiť na obsah

Usmievavý Jozef Mikloško medzi nami

Diskutovať s človekom, ktorý má skúseností na rozdávanie, je zážitok, no i trochu problém. Je škoda niektoré témy preskočiť a zároveň je škoda niektoré témy neprebrať hlbšie. Podobný pocit som mal aj pri návšteve Jozefa Mikloška na našom spolku. Chronologicky i mierne chaoticky sa nám nakoniec svorne poradilo prelúskať viacero tém. Diskusia začala apelom na pestovanie výdrže, ktorej prospieva šport. Tréner atletiky a rekordér v skoku o žrdi (!) o tom vie svoje. Šport je aj naďalej súčasťou jeho života a ako 72-ročný pravidelne hráva futbal i ping-pong. Dôležitejšou súčasťou Jozefovho života je však i veda. Dlhé roky bol (ešte počas totality) ako riadiaci pracovník na Ústave technickej kybernetiky SAV koordinátorom umelej inteligencie v Československu.

Okrem nej však koordinoval aj inteligenciu, ktorá bola po páde režimu spoluzodpovedná na chod nášho štátu. V rámci SAV spolupracoval totiž nielen so svojím bratom Františkom, ale aj s Vladimírom Palkom, či Jánom Langošom. Do politiky vhupol nepripravený, avšak ako člen federálnej vlády mal veľkú zodpovednosť za prípravu zákonov, ktoré ovplyvnili rozbeh a chod demokratickej občianskej spoločnosti. Na federálnu vládu spomína ako na dobrú partiu, ktorá sa dlhé roky stretávala aj po uplynutí svojho funkčného obdobia. O zážitkoch z nej, i celého obdobia, sa dá dočítať v približne 700 stranovej knihe „Ako sme boli slobodní“. Pri jej písaní mu pomohli každodenné zápisky zo svojho obsiahleho denníka. Trochu menej nadšene spomína na svoje pôsobenie v Kancelárii prezidenta Kováča, ktorú nakoniec musel opustiť a temer sa stal rektorom Trnavskej univerzity.

Božím riadením však vymenil univerzitnú pôdu za Rím, kde ako veľvyslanec Slovenska neraz stretol nielen vtedajšieho, ale aj budúceho Svätého otca. S vtedajším kardinálom Ratzingerom diskutoval i o neľahkých témach ako napríklad spáse nenarodených detí, či detí, ktoré zomreli bez krstu. Benedikta XVI. si vysoko cení ako vedca, pedagóga i publicistu. Písanie kníh i blogu: http://www.jozefmiklosko.blog.sme.sk/ je ďalšou Jozefovou črtou, ktorú netreba opomenúť. Sám si dokázal vydať 7 titulov, z ktorých predal obdivuhodných 30-tisíc výtlačkov. Hoci rád píše, novinám moc neverí. Radšej podiskutuje s priateľmi v π-klube, v ktorom sa stretávajú najmä spisovatelia rôzneho politického razenia.

Jozef na začiatku stretnutia spomenul potrebu srdečného prístupu, viery a odpustenia. Onen prístup sme mali možnosť opáčiť žiaľ len podaktorí. Ostatným sa snáď dostane odpustenia za to, že sa na spolok nedostavili. Hanebne nízka účasť bola hádam jediným nedostatkom inak príjemného večera.

Ambro

(Visited 484 times, 1 visits today)

1 názor na “Usmievavý Jozef Mikloško medzi nami”

  1. Milý Mišo a ostatní noví kamaráti! Ďakujem za až príliš dobrú recenziu môjho príspevku k spoločnému večeru. Milo som bol prekvapený Vaším záujmom o všetko možné, aj srdečnosťou, ktorou ste prijali medzi seba jedného dedka. Pekne Vám ďakujem a teším sa, že medzi Vami vyrastajúci budúci dobrí politici, ktorí čestne rozmýšľajú o tom, ako ďalej, Slovensko. Teším sa na ďalšie stretnutia a priateľstvo!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *