Jadrová energia – energia 22. storočia

Dejiny civilizácie sú dejinami ovládania a využívania energetických zdrojov. Popri klasických fosílnych a vodných zdrojoch energie sa od 50. tych rokov 20. stor. ako vedľajší produkt výroby atómovej zbrane začína presadzovať energia vyrobená jadrovým rozpadom U235. So všetkými pozitívami a negatívami. Celý svet spotrebuje cca 50 000 t jadrového paliva ročne. Neporovnateľne malé množstvo oproti uhliu či rope, ktorých negatívny dopad na planétu je široko diskutovaný. Z tejto hmotnosti v súčasných reaktoroch (II. a III. generácie) využijeme len cca 3 %, ostatné je odpad. Snahou vedy preto je tzv. jadrovými reaktormi 4. generácie tento nepriaznivý pomer zefektívniť. Ako k tomu môžu prispieť aj SK vedci a aké sú perspektívy energetiky sveta v najbližších desaťročiach prišiel porozprávať fyzikálny chemik Michal Korenko.

 

Cena uránu nie je príliš závislá na rope, ale oveľa viac na medi a drahých kovoch, pri ktorých výrobe je urán „odpadom“. To je jeho nesporná výhoda. Nevýhodou je, že vieme zužitkovať len 0,7 % uránu, špeciálne U235, zvyšok, U238, je pre nás zatiaľ nevyužiteľný a spolu s ďalšími produktami rozpadu „dobrého“ uránu 235, ktoré sú najväčším problémom súčasnej jadrovej energetiky pre svoju rádioaktivitu (polčasy rozpadov sú státisíce rokov) tvorí momentálne tzv. vyhorené palivo. Cieľom moderných reaktorov preto bude za a) využiť urán oveľa efektívnejšie a za b) „doštiepiť“ produkty jadrového rozpadu na polčasy s krátkym rozpadom. Tu sa vynára viacero komplexnejších problémov, predovšetkým technologických (napr. „spaľovanie“ paliva v tekutom a nie pevnom skupenstve, náhrada teplonosného média – pary napr. roztavenými soľami atď.). Nevraviac o možnosti výroby vodíka (a tým naštartovania vodíkovej ekonomiky) pri vysokoteplotných reaktoroch.

Čechy a Slovensko sú v rámci Európy spolulídrami v jadrovej energetike a majú aj nezanedbateľnú intelektuálnu bázu, čo je našou nespornou výhodou. Najďalej vo vede okolo jadra sú asi Francúzi (+Japonci…) a údajne aj India (o.i. využitie tória). Američania už 30 rokov nepostavili žiaden nový reaktor, pretože snáď najslabší US prezident 20. stor. Carter stopol investície do tejto oblasti. Reaktor je pritom záležitosť, ktorá po úvodných veľmi vysokých nákladoch na výstavbu vie relatívne lacno a spoľahlivo slúžiť dlhé desiatky rokov.  Samozrejme svet má z jadra obavy, lebo Hirošima, Černobyl a Fukušima. Bezpečnosť a opatrnosť je teda namieste, avšak demagógia a povrchnosť informovanosti o týchto témach zo strany médií a rôznych „zelených“ loby je často zarážajúca.

Aká je budúcnosť energetiky podľa Miša Korenka? Ropa (plyn) bude dlho dominovať, uhlia sa tiež rýchlo nezbavíme, viď Čína (spaľovanie uhlia produkuje viac emisií rádioaktívnych prvkov než všetky vybuchnuté a nevybuchnuté atómky dokopy), skúmanie termojadrovej fúzie je dobré na technologický pokrok ako isté laboratórium, no jej komerčné využitie je v horizonte desaťročí vysoko nepravdepodobné a vrtuľky, soláry či nebodaj repka sú skôr šou a tunel kvôli dotáciám než reálne východisko. Ostáva jadro. Vyzerá to tak, že niet inej cesty. Isté je, že dopyt po energii bude rásť. Opak by znamenal úpadok civilizácie, ako ju poznáme dnes.

Plepo

PS. Mimochodom, takto míňa svoje peniaze vizionár Bill Gates.

Obrázok: Cosmosmagazine (zaujímavý text o využití tória v Nórsku).

(Visited 952 times, 1 visits today)

Stalo sa...

15. 5. 1921

Členovia ľavého krídla Židovskej sociálnodemokratickej strany 'Poale Zion' založili 'Židovskú komunistickú stranu v Československej republike'. Bola to prvá komunistická strana v novom československom štáte.

15. 5. 1945

SNR na svojom prvom zasadaní v Bratislave (v tej istej sieni, kde 14. marca 1939 Slovenský snem odhlasoval samostatnosť Slovenského štátu) vydala 'Ohlas Slovenskej národnej rady českému národu', v ktorom slávnostne vyhlásila, že 'túžba po zachovaní spoločnej domoviny národa českého a slovenského Československej republiky žila u oboch našich národov neprestajne' a že v ČSR, ktorá 'sa bude bezvýhradne opierať politicky, hospodársky, vojensky i kultúrne o víťaznú baštu Slovanstva Sovietsky zväz' (...) 'chcú Slováci v budúcnosti a natrvalo upravovať svoje osudy'.

15. 5. 1948

Štátny súd v Bratislave vyniesol rozsudok nad druhou skupinou obžalovaných z 'protištátneho sprisahania' na Slovensku. J. Kempný bol odsúdený na 6 rokov, M. Bugár na 1 rok, P. Čarnogurský na 18 mesiacov, F. Jurčovič na 7 rokov, L. Obtulovič na 8 rokov, J. Staško na 6 rokov a P. Maxoň na 7 rokov väzenia.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo