Literárny večierok s Antonom Hykischom

79 ročný spisovateľ pôsobí mladícky. Je zvyknutý na diskusie o knihách, no osadenstvom bývajú vraj skôr starci. Tentokrát našiel „mladícku“ chasu, v ktorej prítomnosti v krátkych časových slučkách disciplinovane (snáď až na začaté desiate roky, k tým sme sa akosi nedostali) desaťročie po desaťročí zhrnul nielen literárne, ale aj celospoločenské pohyby. Tomu jeho pohľadu sa dá rozumieť.

Štiavničan zažil vrchol rozmachu v 1968, kľúčovom roku jeho generácie. Tanky v uliciach pozoroval z nemocničného okna na Bezručovej, kde ho akurát operovali. Veľmi pekne o tom, ako aj o priereze desaťročí rozpráva Andrej, Hykischovo alter ego vo vydarenej poslednej knihe Rozkoše dávnych čias, ku ktorej sme sa počas večera viac krát dostali. Keď pred pár rokmi Kušnierik volal po „generačnom románe“, Rozkoše ním sú (+ Vanovičova Kronika strateného času či Slobodova Krv a.i…).

Za boľševika (normalizácia) sa vraj na Hykischove „historizujúce“ romány čakalo v rade pred kníhkupectvami. Dnes vec nemožná.

Havel je vraj na nože s Kunderom, ten (udavač?) údajne od Novembra 89 v ČR nebol.

Hykisch je razenia „sociálno katolíckeho“, čo sa prejavuje v názoroch, výbere (aj) literárnych priateľov a vzorov, ale aj zásahom do reálnej politiky (bol v KDH na Klepáčovej strane v čase možno doteraz historicky nedoceneného remízového – rozumej víťazného – hlasovania o kľúčovej zmluve z Mílov (1992)).

Svojich 15 min. slávy si užil ako veľvyslanec v Kanade 1.1.1993. Reprezentoval nový štát, v ktorom musel obrusovať hrany nenávisti v emigrantských komunitách od razantných ľudákov po šesťdesiatosmičkárskych komunistov plačúcich za spoločným štátom. Jeho exegéza kresťanskej demokracie v ponovembrových rokoch (ale aj v širších súvislostiach od 1946) je logická a pochopiteľná. Ťažšie to je s polochápavým a poloočkoprižmúrujúcim pohľadom na Orbána (vie po HU, aj prekladal), tam by som to osobne pripísal prirodzene idealizujúcej starobe.

Dobre.

Plepo

PS. Jednoznačne odporúčam ísť sa kuknúť do SNG na Zmetáka. A v Astorke sa chystá Gazdova krv. Jar na dostrel!

 Obrázok: www.books.sk

(Visited 191 times, 1 visits today)

Stalo sa...

4. 3. 1528

V Ingolstadte bola vytlačená najstaršia zachovaná mapa Uhorska pod názvom 'Tabula Hungariae' alebo 'Lazarova mapa Uhorska'. Lazarus bol od roku 1510 tajomníkom ostrihomského arcibiskupa Tomáša Bakóca. Pochádzal z Trenčianskej stolice. Mapu vypracoval z poverenia prímasa v roku 1513. Nemá jednotnú mierku, približná mierka je 1:1 093 000. Za kvalitný sa pokladá zákres vodných tokov a dobrú úroveň má aj situovanie sídel, ktorých mapa zachytila 289, čo bolo asi 8% všetkých sídel na konci stredoveku. Z toho je 16 kráľovských miest, 95 miest a mestečiek, 92 dedín s kostolom, 58 dedín bez kostola a 1 kláštor - Červený Kláštor

Prihlásenie


Zabudnuté heslo