Švajčiarsky úspech spočíva v súdržnosti

Akosi nás po revolúcii v 89-tom opantal individualizmus. Slovenská spoločnosť doposiaľ nedospela do štádia, keď sa nebudú napríklad podnikatelia zapodievať iba výškou svojho zisku, ale budú cítiť zodpovednosť aj za dianie v celej spoločnosti. „Švajčiarski podnikatelia spolucítia zodpovednosť za krajinu, u vás akoby väčšina z nich iba užívala výhody nadobudnuté príchodom slobody,“ povedal na stretnutí členov spolku Istropolitan veľvyslanec Švajčiarska a kartelový brat J.E. Josef Aregger. Viackrát pritom počas debaty zdôraznil, že právo musí ísť ruka v ruke so zodpovednosťou.

Pripomenul tiež prepracovaný a dobre fungujúci politický systém vo svojej domovine, keď mnoho Švajčiarov podľa neho presne ani nevie, kto je vo vláde, ale dôveruje tejto inštitúcii ako takej. Je to spôsobené najmä dlhoročnou tradíciou i systémom založeným na subsidiarite. Tento princíp vychádza vo Švajčiarsku zo spätosti (Eidgenossenschaft) občanov v prvom rade so svojím mestom či dedinou, v druhom rade so svojím kantónom a až následne so Švajčiarskou konfederáciou.

Zaujímavým bodom v diskusii bolo aj porovnanie vzdelávacích systémov Švajčiarska a Slovenska. Veľvyslanec Aregger zdôraznil najmä potrebu odborného vzdelávania, ktoré by viac vyhovovalo potrebám priemyslu. „Firmy na Slovensku si myslia, že vzdelávanie je úlohou štátu. Pri väčšej spolupráci medzi štátom a priemyslom by sa dali ušetriť veľké prostriedky,“ myslí si veľvyslanec. Napríklad Švajčiarsko ponúka mladým ľuďom kvalitnú odbornú výučbu, po ktorej však môže nasledovať (a často aj nasleduje) ďalšie vzdelávanie i kariérny rast. Slovensko má zas priveľa všeobecne vzdelaných ľudí a remeselné práce pomaly nebude mať u nás kto robiť. Firmy navyše musia platiť veľké prostriedky za preškolovanie zamestnancov, ktorým už štát raz na vzdelanie prispel.

Švajčiarsko môže byť pre nás príkladom nielen v oblasti „švajčiarskych dôchodkov“, ale skôr vo svojej súdržnosti a ochote ľudí spolupodieľať sa na zlepšovaní svojho okolia.

(Visited 143 times, 1 visits today)

Stalo sa...

2. 3. 1844

Začiatkom marca 1844 skupina študentov evanjelického lýcea v Bratislave odišla študovať do Levoče. Rozhodli sa tak po vyhodení ich pedagóga Ľudovíta Štúra zo školy pre jeho proslovenské postoje. V tejto súvislosti Janko Vlastimil Matúška napísal slová protestnej piesne 'Ponad Tatrou blýska', ktorú v roku 1918 pod zmeneným názvom 'Nad Tatrou sa blýska' vyhlásili za časť československej hymny. V roku 1993 sa stala hymnou Slovenskej republiky.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo