Švajčiarsky úspech spočíva v súdržnosti

Akosi nás po revolúcii v 89-tom opantal individualizmus. Slovenská spoločnosť doposiaľ nedospela do štádia, keď sa nebudú napríklad podnikatelia zapodievať iba výškou svojho zisku, ale budú cítiť zodpovednosť aj za dianie v celej spoločnosti. „Švajčiarski podnikatelia spolucítia zodpovednosť za krajinu, u vás akoby väčšina z nich iba užívala výhody nadobudnuté príchodom slobody,“ povedal na stretnutí členov spolku Istropolitan veľvyslanec Švajčiarska a kartelový brat J.E. Josef Aregger. Viackrát pritom počas debaty zdôraznil, že právo musí ísť ruka v ruke so zodpovednosťou.

Pripomenul tiež prepracovaný a dobre fungujúci politický systém vo svojej domovine, keď mnoho Švajčiarov podľa neho presne ani nevie, kto je vo vláde, ale dôveruje tejto inštitúcii ako takej. Je to spôsobené najmä dlhoročnou tradíciou i systémom založeným na subsidiarite. Tento princíp vychádza vo Švajčiarsku zo spätosti (Eidgenossenschaft) občanov v prvom rade so svojím mestom či dedinou, v druhom rade so svojím kantónom a až následne so Švajčiarskou konfederáciou.

Zaujímavým bodom v diskusii bolo aj porovnanie vzdelávacích systémov Švajčiarska a Slovenska. Veľvyslanec Aregger zdôraznil najmä potrebu odborného vzdelávania, ktoré by viac vyhovovalo potrebám priemyslu. „Firmy na Slovensku si myslia, že vzdelávanie je úlohou štátu. Pri väčšej spolupráci medzi štátom a priemyslom by sa dali ušetriť veľké prostriedky,“ myslí si veľvyslanec. Napríklad Švajčiarsko ponúka mladým ľuďom kvalitnú odbornú výučbu, po ktorej však môže nasledovať (a často aj nasleduje) ďalšie vzdelávanie i kariérny rast. Slovensko má zas priveľa všeobecne vzdelaných ľudí a remeselné práce pomaly nebude mať u nás kto robiť. Firmy navyše musia platiť veľké prostriedky za preškolovanie zamestnancov, ktorým už štát raz na vzdelanie prispel.

Švajčiarsko môže byť pre nás príkladom nielen v oblasti „švajčiarskych dôchodkov“, ale skôr vo svojej súdržnosti a ochote ľudí spolupodieľať sa na zlepšovaní svojho okolia.

(Visited 143 times, 1 visits today)

Stalo sa...

27. 11. 1902

V Stankovanoch (okr. Ružomberok) sa narodil politik, exilový pracovník, redaktor, spisovateľ, prekladateľ Peter Prídavok, majiteľ a zodpovedný redaktor časopisu Rodobrana. Člen Školskej Matice, Slovenskej ligy, Matice Slovenskej. Vedúci Slovenskej tlačovej kancelárie. V marci 1939 emigroval. V Paríži založil s Milanom Hodžom Česko-Slovenskú národnú radu, usilujúcu sa o federalizáciu budúcej Č-SR. Roku 1943 založil v Londýne Slovenskú národnú radu, ktorej programom bola obhajoba štátnej nezávislosti SR. Roku 1948 sa SNR premenovala na SNR v zahraničí, ktorej predsedom bol Karol Sidor a generálnym tajomníkom Peter Prídavok. Od roku 1952 vedúci slovenského vysielania BBC. Túto funkciu vykonával až do svojej smrti. Rozsiahla je jeho prekladateľská činnosť. Ovládal 6 cudzích jazykov, preložil okolo 25 rôznych titulov. Zomrel v roku 1966.

27. 11. 1953

Vo väznici v Leopoldove vláda nariadila zrušiť starobylý kostol. Vedenie väznice rozkaz vykonalo tak, že kostol dalo zbúrať aj materiálne. Museli to urobiť uväznení kňazi. Zriadili sa aj trestné prápory pre vojakov a to v povestnom židovskom tábore v Novákoch. V roku 1953 v ňom bolo 460 trestancov.

27. 11. 1989

Generálnym štrajkom v celej ČSSR občania žiadali zrušenie monopolu moci totalitnej KSČ a slobodné demokratické voľby. Na štrajku sa zúčastnila drvivá väčšina obyvateľstva.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo