S Radom Procházkom o stave práva na Slovensku.

V prvý májový štvrtkový večer  sme medzi nami privítali advokáta, odborníka na ústavné právo a kandidáta na poslanca NR SR za KDH v jednej osobe,  Rada Procházku.  Našou témou  bol stav práva na Slovensku 20 rokov po revolúcii. Úroveň sudcovského stavu kopíruje stav  spoločnosti, hoci by ju justícia mala prevyšovať.  Justícia zlyháva v plnení svojich základných úloh, a preto vystáva otázka či je spoločnosť ochotná takúto situáciu rešpektovať a financovať.

Mysleli sme si, že sa súdnictvo odchodom starej generácie sudcov z komunizmu očistí, ale sudcovia sa svojim spôsobom „klonujú“, nových sudcov vychovávajú na základe svojho hodnotového rebríčka, pričom dôležitú úlohu tu zohráva fakt, keď sa sudcovský talár stáva takmer dedičným. Rodinné väzby pri výbere justičných čakateľov dnes fungujú na 100 %. Najväčším problémom nie je nedostatok odbornosti sudcov, ale ich morálny a etický profil. Doživotné menovanie sudcov sa javí byť problémom pre rýchlu a účinnú reformu súdov. Radovou víziou je ustanovenie tzv. vrchných súdov do všeobecnej sústavy súdov, ktoré by prevzali časť pôsobnosti krajských súdov, zo začiatku napr. odvolacie konanie v obchodných veciach. Tieto kvalitnejšie novokreované súdy by svojou judikatúrou ovplyvňovali aj rozhodovanie v prvom stupni, pričom by sa prerušili  aj regionálne sudcovské väzby, čím by sa znížila závislosť na starých sudcovských štruktúrach.  Diskriminačné žaloby sudcov sú podľa nášho hosťa nezmyslom, neprekáža mu ani tak rozmer morálny, ale skôr odborný. Pri prvom prečítaní žaloby si povedal, že toto nemá šancu, aby sa vytýčilo aspoň prvé pojednávanie. Dnes už padlo prvé rozhodnutie, ktoré priznalo navrhovateľovi  aj odškodné, pričom rozhodovala sudkyňa, ktorá podala rovnakú žalobu.  Vzdelávanie právnikov vyrieši trh, ale bude to chvíľu trvať, zamestnávatelia sa už začínajú lepšie pozerať na diplomy, z ktorej školy absolvent je a akou formou študoval. Vo vysokom školstve došlo k posunu, keď niekedy fungovalo ako rozlišovacie kritérium menšiny 20 % populácie vysokoškolákov, kým dnes túto funkciu pri  50 % už takmer úplne stratilo. Debata postupne prechádzala k politike, volebné zákonodárstvo je chaotické, neexistuje žiadne stotožnenie spoločnosti so svojimi volebnými zástupcami, Rado by zaviedol aj určité prvky väčšinového volebného systému na príklade Maďarska či Nemecka. Podľa niektorých diskutujúcich, by tomu však musela predchádzať aj reforma územnej organizácie štátu, kde by sa zmenilo súčasné nezmyselné usporiadanie s 8 krajmi.

Príjemný večer pri moravskom víne,  venovanie v latinčine si môžete prečítať v kronike.

Menhard

(Visited 113 times, 1 visits today)

Stalo sa...

15. 5. 1921

Členovia ľavého krídla Židovskej sociálnodemokratickej strany 'Poale Zion' založili 'Židovskú komunistickú stranu v Československej republike'. Bola to prvá komunistická strana v novom československom štáte.

15. 5. 1945

SNR na svojom prvom zasadaní v Bratislave (v tej istej sieni, kde 14. marca 1939 Slovenský snem odhlasoval samostatnosť Slovenského štátu) vydala 'Ohlas Slovenskej národnej rady českému národu', v ktorom slávnostne vyhlásila, že 'túžba po zachovaní spoločnej domoviny národa českého a slovenského Československej republiky žila u oboch našich národov neprestajne' a že v ČSR, ktorá 'sa bude bezvýhradne opierať politicky, hospodársky, vojensky i kultúrne o víťaznú baštu Slovanstva Sovietsky zväz' (...) 'chcú Slováci v budúcnosti a natrvalo upravovať svoje osudy'.

15. 5. 1948

Štátny súd v Bratislave vyniesol rozsudok nad druhou skupinou obžalovaných z 'protištátneho sprisahania' na Slovensku. J. Kempný bol odsúdený na 6 rokov, M. Bugár na 1 rok, P. Čarnogurský na 18 mesiacov, F. Jurčovič na 7 rokov, L. Obtulovič na 8 rokov, J. Staško na 6 rokov a P. Maxoň na 7 rokov väzenia.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo