Milý Ivan Šimko pri moravskom veltlíne na Obchodnej

Ivan Šimko je zjavom slovenského verejného života. Cez krúžky katolíckej mládeže (spieval, dokonca nedávno aj Pašie) sa pri Jánovi Čarnogurskom dostal do politiky v Prahe a KDH. Nepatril k horlivcom za samostatný štát, no nehlasovanie za ústavu v 1992 chápe ako chybu.  Neskôr spoluzakladal SDK a bol ideovým vodcom priamej voľby prezidenta. S Mikym Dzurindom rázne vyriešil spor v KDH a bol pri základe SDKÚ. 

Po známej „skupinke“ z SDKÚ odišiel, platforma a neskôr strana Slobodné fórum sa neujala (dnes túto časť svojej politiky považuje za najväčší omyl) a Šimko sa cez Misiu 21 dostal späť do KDH, kde podľa jeho slov mal ísť hneď po vyhadzove z Vlády v 2003. Ako minister spravodlivosti, vnútra a obrany slúžil pod troma premiérmi (Čarnogurský, Moravčík, Dzurinda), na ktorých si v dobrom spomína. Pred nedávnom vydal knihu svojich názorov na úlohu kresťana v politike.

Zaujímavá vec bola tá, že Čarnogurský mohol byť v 1989 premiérom ČSSR, ak by Čech Havel bol prezidentom. No vec sa uhrala tak, že Čalfa predseda a Čarno podpredseda. Vraj potvrdí aj Budaj. Hm. Škoda.

A zaujímavé je aj to, že pri debate o zmluve o výhrade vo svedomí podľa nazvime to Vatikánskych nôt, skôr drží Dzurindovu stranu.

Ivan Šimko vyzerá byť v dobrej telesnej (chodí behať, aj s Dzurindom) aj duševnej kondícii. Tak nech mu to (aj nám) dlho vydrží.

Osviežujúce, povedal by neprítomný Vzor. Pekné želanie I.Š. si prečítate v Kronike.

Plepo

(Visited 123 times, 1 visits today)

Stalo sa...

23. 7. 1944

Minister národnej obrany Slovenského štátu generál Ferdinand Čatloš skoncipoval v júli 1944 memorandum, v ktorom navrhoval protinemecký vojenský prevrat na Slovensku za predpokladu udržania slovenskej samostatnosti aj v povojnovom období. Slovenská armáda mala v príhodnej chvíli otvoriť sovietskym jednotkám cestu cez územie štátu. 10. augusta sa memorandum dostalo k Stalinovi. Beneš ho však ostro odsúdil a pohrozil diplomatickou roztržkou. Po predčasnom vypuknutí povstania koncom augusta 1944 prešiel Čatloš 2. septembra na povstalecké územie, kde bol zatknutý a internovaný do ZSSR. V roku 1947 bol odsúdený na 5 rokov väzenia, prepustený bol v roku 1948. Do smrti v roku 1972 pracoval ako úradník v Martine.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo