Hovorca KBS k stiahnutiu exkomunikáce 4 schizmatických „biskupov“ a mediálnej búrke okolo toho…

Pred niekoľkými dňami rozvírila verejnú mienku udalosť odpustenia. Benedikt XVI. sa rozhodol podľa svojej právomoci stiahnuť exkomunikáciu voči 4 biskupom schizmatického Spoločenstva Sv. Pia X. Boli vysvätení bez súhlasu pápeža, teda protiprávne. Automaticky sa tak vyčlenili zo spoločenstva Katolíckej cirkvi. V decembri, po ústretových krokoch pápeža, ktorý tomuto spoločenstvu vytvoril všetky podmienky na zmierenie s Cirkvou, podali žiadosť o stiahnutie exkomunikácie. Tento jav priniesol niekoľko zaujímavých reakcií.

Tá okamžitá prišla zo strany niektorých židovských starších bratov. Bez dostatočných informácií reagovali mnohí okamžite, roztrpčene a podľa nich kompetentne. Dokonca i u nás na Slovensku. Stačilo si však overiť základné pojmy a informácie. Exkomunikácia sa dotýka spoločenstva s Cirkvou. Dotýka sa v prvom rade otázok viery a skutkov z nich vyplývajúcich. Nie politických, či historických názorov. Na strane druhej výroky jedného z biskupov o holokauste boli jednoznačne odsúdené tak pápežom, ako aj samotným Spoločenstvom. Selektivita v nadpráci niektorých médií s konkrétnym cieľom však urobila opätovne svoje. Ak by sme chceli byť veľmi úprimní, výroky niektorých militantných rabínov na adresu kresťanov nie sú ani zďaleka písané slovníkom šírenia pokoja a vzájomného porozumenia. A napriek tomu sa celosvetová tlač nezamýšľa nad komplotom proti kresťanom…. A pritom opäť stačilo tak málo. Skôr, ako zareagujem bez dostatku informácií, počkať a informácie si zadovážiť. Ak totiž chcem úprimne usilovať o pokoj a zblíženie. Inak totiž podobné kroky svedčia o opaku. …

Samotné stiahnutie exkomunikácie neznamená úplnú jednotu s Cirkvou. Ide len o vytvorenie podmienok, ktoré to môžu umožniť. Schizmatické hnutie totiž neprijíma závery II. Vatikánskeho koncilu a jeho učenie. Aby prišlo k plnému zjednoteniu s Katolíckou cirkvou, je potrebné urobiť zo strany týchto biskupov i ďalších kňazov kroky, ktoré ich dobrú vôľu preukážu. Pápež tak urobil. Práve preto je namieste (čo povedal pražský arcibiskup, kardinál Miloslav Vlk): „V prvotnej Cirkvi bolo schizmatikom, ktorí sa vrátili späť do Cirkvi uložené verejné pokánie. V prípade „Lefebristov“ som o takom pokání za škody, ktoré Cirkvi spôsobili, nepočul.“…

Povrchnosť pri informovaní médiami dokáže veľakrát skresliť realitu. Práve preto je potrebné, aby sme i pri informovanosti zatiahli na hlbinu. Nevynímajúc kňazov, ktorí si kroky Benedikta XVI. vysvetľujú po svojom, ako návrat pred koncil a ako snahu o zmenu i v rámci postoja k schizmatickým skupinám. Otvoriť cestu milosrdenstva tým, že vytvorím všetky podmienky pre zjednotenie ešte neznamená, že to robí aj druhá strana. A mylná interpretácia takýchto skutkov môže byť i príčinou vyplavenia vlastných problémov.

J. Kováčik, hovorca KBS,
vo vatikánskom rozhlase 5.2.2009

Viac o tomto probléme je napr. v 29. čísle Kolínskych listov na www.gvisrik.de

(Visited 43 times, 1 visits today)

Stalo sa...

23. 7. 1944

Minister národnej obrany Slovenského štátu generál Ferdinand Čatloš skoncipoval v júli 1944 memorandum, v ktorom navrhoval protinemecký vojenský prevrat na Slovensku za predpokladu udržania slovenskej samostatnosti aj v povojnovom období. Slovenská armáda mala v príhodnej chvíli otvoriť sovietskym jednotkám cestu cez územie štátu. 10. augusta sa memorandum dostalo k Stalinovi. Beneš ho však ostro odsúdil a pohrozil diplomatickou roztržkou. Po predčasnom vypuknutí povstania koncom augusta 1944 prešiel Čatloš 2. septembra na povstalecké územie, kde bol zatknutý a internovaný do ZSSR. V roku 1947 bol odsúdený na 5 rokov väzenia, prepustený bol v roku 1948. Do smrti v roku 1972 pracoval ako úradník v Martine.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo