Benedikt XVI. blahorečil obete komunistického teroru

V nedeľu 28. októbra 2007 blahorečil pápež Benedikt XVI. doteraz v histórii najväčšiu skupinu osôb – 497 španielskych mučeníkov, ktorí položili svoje životy za vieru počas šialeného komunistického teroru v Španielsku v 30. rokov 20. storočia. Vatikán tak postavil na piedestál ľudí na čele s biskupom Laplana y Laguna (1875 – 1936), ktorým bola bližšia smrť, než zrada vlastného presvedčenia pod tlakom komunistických bodákov. 


Po prvej svetovej vojne sa Španielsko dlho nevedelo zbaviť vlečúcich sa ekonomických problémov. Situácia sa začala zhoršovať predovšetkým začiatkom 30. rokov po viacerých vládnych prevratoch. K moci sa predrali ultraľavicové živly, ktoré v intenciách svojho učiteľa Marxa vyhlásili otvorený boj Katolíckej cirkvi. Počas pár rokov v duchu vymazania Cirkvi zo zemského povrchu bolo vo viacerých vlnách zavraždených okolo 7000 kňazov, rehoľníkov a bohoslovcov, čo Cirkev výrazne ochromilo. No komunistom nepadli za obeť len ľudia, ale aj tisíce sakrálnych stavieb s nevyčísliteľným kultúrnym a duchovným dedičstvom. Španielskym červeným hordám výrazne pomáhali aj tzv. interbrigadisti, ktorí zgrupovali ultraľavičiarov z celej Európy. Nechýbali medzi nimi ani Česi a Slováci, ktorí sa organizovali v oddieloch s príznačnými názvami: čata K. Gottwalda, protilietadlová batéria K. Gottwalda, delostrelecká batéria K. Liebknechta… Na šťastie, socialisti, stalinistickí a trockistickí komunisti či ľavicoví anarchisti, ktorí boli podporovaní predovšetkým ZSSR a Mexikom (kde taktiež povraždili množstvo kňazov, viď napr. populárny román G. Greena Moc a sláva) boli porazení armádou vedenou generálom Francom. Šialená občianska vojna si vyžiadala státisíce obetí.

Proces blahorečenia 497 mučeníkov vo veku od 16 do 78 rokov, ktorých väčšina boli ľudia zasväteného života, bol iniciovaný ešte dávno počas života pápeža Jána Pavla II. Napriek tomu sa pred samotnou beatifikáciou z radov ľavice, ktorá je momentálne v Španielsku pri moci na čele s premiérom Zapaterom (preslávil sa napr. bojom za ľudské práva pre opice či bezprecedentnou podporou homosexuálnej loby), spustil šialený rev. Akoby nestačilo, že postkomunisti plíživo mažú spomienku na zločiny vlastných dedov a všetkých normálnych, s čo len trochu iným názorom, napr. Aznarových ľudovcov, označujú za fašistov. (Iba pre osvieženie, Francovo Španielsko sa k osi Berlín – Rím – Tokio nepridalo a počas II. svetovej vojny bolo neutrálne.)

Rozhodnutie Vatikánu je aj pre nás na Slovensku povzbudením. Pre veriacich v predsvedčení, že nad akúkoľvek svetskú moc je tu niečo viac, v čo sa oplatí veriť (“Nik nemá väčšiu lásku, ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“, Jn 15,13). A úplne pre všetkých, že pravda sa vždy nakoniec ukáže silnejšia, ako akákoľvek, v tomto prípade ľavicová, lož.

Blahoslavení španielski mučeníci, orodujte za nás!

Plepo XX

(Visited 51 times, 1 visits today)

Stalo sa...

27. 11. 1902

V Stankovanoch (okr. Ružomberok) sa narodil politik, exilový pracovník, redaktor, spisovateľ, prekladateľ Peter Prídavok, majiteľ a zodpovedný redaktor časopisu Rodobrana. Člen Školskej Matice, Slovenskej ligy, Matice Slovenskej. Vedúci Slovenskej tlačovej kancelárie. V marci 1939 emigroval. V Paríži založil s Milanom Hodžom Česko-Slovenskú národnú radu, usilujúcu sa o federalizáciu budúcej Č-SR. Roku 1943 založil v Londýne Slovenskú národnú radu, ktorej programom bola obhajoba štátnej nezávislosti SR. Roku 1948 sa SNR premenovala na SNR v zahraničí, ktorej predsedom bol Karol Sidor a generálnym tajomníkom Peter Prídavok. Od roku 1952 vedúci slovenského vysielania BBC. Túto funkciu vykonával až do svojej smrti. Rozsiahla je jeho prekladateľská činnosť. Ovládal 6 cudzích jazykov, preložil okolo 25 rôznych titulov. Zomrel v roku 1966.

27. 11. 1953

Vo väznici v Leopoldove vláda nariadila zrušiť starobylý kostol. Vedenie väznice rozkaz vykonalo tak, že kostol dalo zbúrať aj materiálne. Museli to urobiť uväznení kňazi. Zriadili sa aj trestné prápory pre vojakov a to v povestnom židovskom tábore v Novákoch. V roku 1953 v ňom bolo 460 trestancov.

27. 11. 1989

Generálnym štrajkom v celej ČSSR občania žiadali zrušenie monopolu moci totalitnej KSČ a slobodné demokratické voľby. Na štrajku sa zúčastnila drvivá väčšina obyvateľstva.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo