Na mieste termopylského priesmyku je dnes diaľnica

 

Roku 485 pred Kristom zomrel perzský kráľ Dareios a na trón nastúpil jeho syn Xerxes I. Vládol najväčšej ríši vtedajšieho sveta. Niekoľko rokov sa pripravoval na novú odvetnú výpravu proti Grécku. Zhromaždil obrovské vojsko, ktoré previedol cez Bospor do Európy a v Trácii urobil prehliadku svojho vojska. Grécky historik Herodotos, ktorý vo svojom diele Dejiny opísal celý konflikt medzi Grékmi a Peržanmi, uviedol, že perzské vojsko malo asi 1700000 pešiakov a 1700 lodí, takže spolu s námorníkmi, zásobovacími oddielmi, služobníctvom a ďalšími húfmi bolo Xerxovo vojsko viac ako päťmiliónové. Perzské vojsko postupovalo pozdĺž severného pobrežia Egejského mora.

 

 

Najprv však poslal do gréckych miest poslov, ktorí žiadali „vodu a zem“ na znak podriadenia sa perzskému vládcovi.

Sparťanský kráľ Leonidas si vypočul lukratívnu ponuku, ktorá mu v prípade podriadenia sa ponechávala jeho moc a všetky privilégiá. Kráľ sa spýtal svojej kráľovnej na názor. Perzský posol sa začudoval, že v Sparte ženy „hovoria“. Dnes sme v Európe tam, kde sme aj preto, že v už starom Grécku žena mohla verejne prezentovať svoj názor. Grécko bolo ohrozované civilizáciou, kde žena nemohla mať svoj názor a nemôže ho mať ani dnes, po 2500 rokoch. Kde by bola dnešná Európa, keby Leonidas prijal pohodlnú ponuku a kontinent by postupne zaplavila iná kultúra? Bol to prvý pokus o plíživé zavedenie „multikulti“ spoločnosti.

Časť gréckych miest sa podrobila, v Aténach a Sparte perzských poslov zabili. Proti perzskému útoku sa väčšina Grékov zjednotila. V roku 480 pred Kristom sa Gréci stiahli k priesmyku v Termopylách. Aténske loďstvo sa rozmiestnilo pri myse Artemision. Sparťania poslali do boja len tristo svojich najlepších vojakov, ktorým velil kráľ Leonidas, s nimi tam ostali bojovníci z Thespií a Théb. Ostatné grécke vojsko sa stiahlo až na Korintskú šiju.

Peržania nemohli naplno rozvinúť svoju vojenskú silu, pretože pri Termopylách (grécky „Teplé brány“) bola úzka cesta, z jednej strany lemovaná nepriechodnými horami, z druhej strany boli močiare a more. Sparťania sa hrdinsky bránili a odolávali dovtedy, kým Grék Efialtés neprezradil Peržanom tajný chodník cez hory, ktorým sa dostali za chrbát Sparťanov. V nasledujúcom boji všetci Sparťania zahynuli. Psychologicky to bolo skvelé víťazstvo, tri stovky mužov niekoľko dní odolávalo niekoľkotisícnásobnej presile a porazila ich až zrada. Ako hovorí učebnica dejepisu piatej triedy ZŠ, aj keď všetci padli, bránili sa dlho a udatne, čím svojím gréckym krajanom umožnili získať čas pozbierať zo všetkých kútov krajiny nebojácnych mužov, ktorí sa potom postavili útočníkom. Vojensky to pomohlo Grékom zhromaždiť vojakov a lode, aby nakoniec Xerxesa porazili. Na pamiatku hrdinského odporu, padlým Sparťanom postavili pomník s veršami:

Stoj pútniku a zvestuj Lakedaimonským,
že my tu ležíme jak zákony kázali nám.

Po porážke Sparťanov v Thermopylách sa grécke loďstvo stiahlo k ostrovu Salamína, kam sa vysťahovali aj obyvatelia Atén. Peržanom sa otvorila cesta do stredného Grécka. Nepriateľské vojsko vtrhlo do Atiky, vyplienilo a spustošilo Atény, znesvätilo aténske chrámy. K rozhodujúcej bitke prišlo pri malom ostrovčeku Salamína, kde 380 lodí gréckych mestských štátov porazilo 800 perzských lodí. To bol koniec pokusom Perzskej ríše prenikať na európsky kontinent.

Samotný film vychádza z objemného komiksu „300″ od Franka Millera. Počítače dorábali pozadia, kostýmy, rekvizity a štylizovali obraz tak, že vyvoláva surrealistický pocit oživenej maľby. V amerických kinách sa už film stal hitom, keď tu len za prvý víkend zarobil 71 miliónov dolárov, čím sa stal jednotkou na rebríčku všetkých otváracích víkendov tohtoročného marca v amerických kinách.

„Pľundrujú iránsku minulosť a napadajú našu civilizáciu,“ povedal o filme Javad Shamaqdari, kultúrny poradca iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda. Film označil za „psychologický útok“ na Teherán a jeho ľud. „Ale iránska kultúra je dosť silná, aby tento útok odrazila.“ A treba dodať, že táto kultúra sa 2500 rokov nezmenila. Zostáva len dúfať, že táto kultúra nebude určovať naše životy ani tých, čo prídu po nás.

Niektorí filmoví kritici označujú tento film ako protiváhu filmom Michaela Moorea. Režisér Zack Snyder si myslí, že sme ohrozovaní civilizáciou, ktorá je ďaleko za nami a ktorá nám nemá čo priniesť: „dokonca ani lietadlá, ktorými nás napadli, nevedia vyrobiť a musia nám ich ukradnúť.“

Staroveké pamätníky bitky sa nezachovali. Zo súčasnosti pochádza veľký pomník s postavou sparťanského bojovníka a na blízkom pahorku sa nachádza pamätná doska. V súčasnej dobe sa medzi thermoplyskými skaliskami a morom rozprestiera niekoľko kilometrov dlhý nános rieky Spercheios, po ktorom vedie diaľnica zo Solúnu do Atén, nie je tu teda žiaden priesmyk, ktorý by sa dal brániť, ako tomu bolo v staroveku.

Je to celkom symbolické.

Albert Otruba
pracuje v Európskom parlamente

300: Bitka pri Termopylách
(USA, 2007, 117 minút)
Scenár: Kurt Johnstad, Michael Gordon a Zack Snyder
Réžia: Zack Snyder
Hrajú: Gerrard Butler, Lena Headey, David Wenham.

(Visited 77 times, 1 visits today)

Stalo sa...

20. 6. 1949

Pápež Pius XII. osobitným dekrétom vyhlásil tzv. 'Katolícku akciu' v Československu za schizmatické hnutie, ktoré si bezprávne prisvojilo názov 'katolícka'. Jej iniciátorov a všetkých kňazov i laikov, ktorí do nej vedome a dobrovoľne vstúpili, vyhlásil za odpadlíkov, postihnutých najťažším cirkevným trestom exkomunikácie (vyobcovaním z Cirkvi), od ktorej ich môže oslobodiť iba Apoštolská stolica. Komunistická vláda nasadila do všetkých biskupských úradov tzv. 'štátnych zmocnencov', ktorí kontrolovali deň i noc všetky pohyby, kontakty a činy biskupov a ich najbližších spolupracovníkov.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo