Svoradovčan Melichar Václav deväťdesiatročný

Naša spolková búda na Svoradove sa 26. apríla 2006 stala svedkom milej udalosti: starí svoradovčania si pripomenuli krásne deväťdesiate narodeniny svojho brata Melichara Václava, ktorých sa dožíva v týchto dňoch v dobrej kondícii.

 

Po nedávnych deväťdesiatinách Imricha Kružliaka (volebného manažéra DS, strojcu famóznej porážky KSS v roku 1946) sa do elitného klubu zaradil aj profesor Václav. Stretnutie starých pánov otvoril a prvým gratulantom bol predseda Kruhu priateľov Svoradova Ing. Mrva (slávnostne mu bol odovzdaný kľúč od búdy). Život oslávenca v spomienkovej reči priblížil básnik katolíckej moderny Severín Zrubec (z literatúry ho po komunistickom puči vyštval Vojtech Mihálik, ktorý podľa Zrubcových slov „nezradil len Svoradov, nezradil len Cirkev, ale zradil aj Pána Boha). Melichar Václav pár vetami zhodnotil takmer celé storočie, ktoré prežil a ktoré bolo plné nevídaných zvratov. „Kde sú časy môjho rodného Rakúsko – Uhorska! Ale sme toho, chlapci moji, prežili…“ Áno, aj naša generácia má voči týmto starcom, ktorí prežili krvavé dvadsiate storočie, veľký dlh. Nielen oficiálna historiografia, stále silne poznačená marxizmom. Aj my, tak trochu pokračovatelia diela Eugena Filkorna. Kým sa dá, musíme príbehy týchto krásnych ľudí poznávať. Už v najbližšej dobe pripravíme na Svoradove ďalšie stretnutie.

Plepo

PS.
Svoradovčan pán Ing. Benček s neuveriteľným entuziazmom pripravuje 23. mája seminár o živote a diele Tomislava Kolakoviča a Antona Neuwirtha (účasť prisľúbili nuncius Nowacki, chorvátska veľvyslankyňa Ercegovac, prof. Komorovský, pán Klobučník z ÚPN, Silvo Krčméry, Vladko Jukl, Ján Čarnogurský, Anna Záborská, Jozef Vicen, F. Mikloško a ďalší). Náš spolok dostal za úlohu pomôcť pri propagácii medzi mladými. Nesmieme sklamať!

(Visited 125 times, 1 visits today)

Stalo sa...

4. 3. 1528

V Ingolstadte bola vytlačená najstaršia zachovaná mapa Uhorska pod názvom 'Tabula Hungariae' alebo 'Lazarova mapa Uhorska'. Lazarus bol od roku 1510 tajomníkom ostrihomského arcibiskupa Tomáša Bakóca. Pochádzal z Trenčianskej stolice. Mapu vypracoval z poverenia prímasa v roku 1513. Nemá jednotnú mierku, približná mierka je 1:1 093 000. Za kvalitný sa pokladá zákres vodných tokov a dobrú úroveň má aj situovanie sídel, ktorých mapa zachytila 289, čo bolo asi 8% všetkých sídel na konci stredoveku. Z toho je 16 kráľovských miest, 95 miest a mestečiek, 92 dedín s kostolom, 58 dedín bez kostola a 1 kláštor - Červený Kláštor

Prihlásenie


Zabudnuté heslo