Dišputa o slovenskej vede s Jaroslavom Katrlíkom

2. júna sme sa stretli na Svoradove a debatovali o tom, či sa verbálne vyjadrenia vlád za posledných pätnásť rokov, ktoré hovoria o vzdelanej spoločnosti pretavujú v praxi. Ukazuje sa, že situácia vôbec nieje ružová.

 

Podľa Jara Katrlíka z Farmaceutickej fakulty UK a Petra Šoltésa zo SAV situácia v slovenskej vede je stagnujúca, ak nie zhoršujúca sa. Hlavný problém je podfinancovanie. Nieje ani na elektriku a kúrenie, treba to látať peniazmi z projektov, ktoré by prioritne mali byť rozvojové. Krajiny V4, s ktorými sa môžeme porovnávať, sú na tom v rámci vedy a investícií do duchovného bohatstva lepšie. A Slovinci že sú úplne naj. A to nielen podľa percenta HDP, ktoré na vedu a školstvo štát vyčleňuje. Špičkových pracovísk, ktoré majú výsledky, je málo a ich počet nerastie, skôr naopak. A je tu aj problém s ľuďmi. „A čo mladô, zutekalo, a čo starô, nevládalo“, citujúc Sama Chalupku. Ale pesimizmu prepadať netreba. Snáď sa po ďalších voľbách reči o vzdelanostnej ekonomike pretavia do progresu. A keby aj nie, mladí vedci Jaro Katrlík a Peter Šoltés optimistami ostanú.

Plepo

(Visited 35 times, 1 visits today)

Stalo sa...

4. 3. 1528

V Ingolstadte bola vytlačená najstaršia zachovaná mapa Uhorska pod názvom 'Tabula Hungariae' alebo 'Lazarova mapa Uhorska'. Lazarus bol od roku 1510 tajomníkom ostrihomského arcibiskupa Tomáša Bakóca. Pochádzal z Trenčianskej stolice. Mapu vypracoval z poverenia prímasa v roku 1513. Nemá jednotnú mierku, približná mierka je 1:1 093 000. Za kvalitný sa pokladá zákres vodných tokov a dobrú úroveň má aj situovanie sídel, ktorých mapa zachytila 289, čo bolo asi 8% všetkých sídel na konci stredoveku. Z toho je 16 kráľovských miest, 95 miest a mestečiek, 92 dedín s kostolom, 58 dedín bez kostola a 1 kláštor - Červený Kláštor

Prihlásenie


Zabudnuté heslo