Máme nového pápeža! Nech žije Benedikt XVI!

Konkláve kardinálov 19.4.2005 podvečer v pomerne rýchlom čase rozhodlo: novým pápežom rímskej Cirkvi sa stáva Joseph Ratzinger. Voľbu prijal a zvolil si meno Benedikt XVI. 

 

Jeden z dvoch kardinálov, ktorých menoval ešte Pavol VI, Joseph Ratzinger, bol považovaný za favorita. Napriek pomerne vysokému veku. Táto voľba je pre nás stredoeurópanov skvelá, veď po Poliakovi máme Bavora! A to nie hocakého. Kardinál Ratzinger doteraz zastával pozíciu „hlavného inkvizítora“, teda strážcu čistoty viery. Ako mladý sa aktívne zúčastnil na Druhom vatikánskom koncile a uvádzal jeho závery do života Cirkvi. Pre mnohých z nás jeho kniha „Úvod do křesťanství“, ktorá sa za komunizmu šírila v samizdatovom vydaní, predstavovala intelektuálne zdôvodnenie našej viery a je dodnes jedným z najlepších teologických počinov druhej polovice 20. storočia. Ratzinger si vybral meno po patrónovi Európy – sv. Benediktovi (spolupatrónmi Európy sú ešte Cyril a Metod). Sv. Benedikt (6. stor.) bol zakladateľom mníšstva, ktorému napísal svoju „Regulu“ so známym „Ora et labora“. Z Monte Cassino sa benediktíni rozšírili po celej Európe a s nimi aj vzdelanosť, nové poznatky a kresťanstvo. V Benediktovi XVI tak prichádza na Petrov stolec múdry muž. Po pápežovi srdca pápež rozumu. Môžeme si byť istí, že počas jeho pontifikátu manželstvá chlopov, feministické nezmysly, svätenie žien a iné, vraj pokrokové témy zelenú nedostanú.

Plepo

Životopis pápeža Benedikta XVI.

Nový pápež Benedikt XVI., Jozef Ratzinger sa narodil 16. apríla 1927 v bavorskom mestečku Marktl am Inn. Po štúdiu filozofie a teológie vo Freisingu a Mníchove prijal 29. júna 1951 vo Freisingu kňazskú vysviacku. Potom pracoval ako výpomocný kňaz vo Farnosti sv. Martina v München-Moosach a ako kaplán v München-Bogenhausen vo Farnosti Najsvätejšej Kristovej krvi. 

V rokoch 1952 až 1954 pôsobil ako docent na Arcibiskupskom kňazskom seminári vo Freisingu a potom ako docent dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu. 

V r. 1957 sa habilitoval na Mníchovskej univerzite prácou o sv. Bonaventúrovi v odbore fundamentálnej teológie. V nasledujúcich rokoch pôsobil ako mimoriadny profesor dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu a ako ordinár pre fundamentálnu teológiu na univerzite v Bonne. 

V rokoch 1962 až 1965 pôsobil ako oficiálny koncilový teológ (peritus) Druhého vatikánskeho koncilu. Na univerzite v Münsteri sa v r. 1963 stal ordinárom pre dogmatiku a dejiny dogiem. Od roku 1966 vykonával ten istý úrad na univerzite v Tübingene a v rokoch 1969 až 1977 na univerzite v Regensburgu. Tam sa v r. 1976 stal viceprezidentom. 

Dňa 25. marca 1977 bol Jozef Ratzinger menovaný za arcibiskupa Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy a jeho vysviacka sa konala o tri dni neskôr. Dňa 27. júna 1977 ho pápež Pavol VI. menoval za kardinála. V r. 1981 ho Svätý Otec Ján Pavol II. menoval za prefekta Kongregácie pre náuku viery v Ríme, za predsedu Pápežskej biblickej komisie a Medzinárodnej teologickej komisie. 

V rokoch 1986 až 1992 viedol Pápežskú komisiu pre zostavenie Katechizmu Katolíckej cirkvi. V konzistóriu 5. apríla 1993 ho pápež Ján Pavol II. povýšil na kardinála biskupa suburbikarskej diecézy Velletri-Segni. Dňa 9. novembra 1998 Svätý Otec Ján Pavol II. potvrdil jeho voľbu za vicedekana kolégia kardinálov a v r. 2002 sa stal dekanom kolégia kardinálov. 

Kardinál Jozef Ratzinger dostal mnohé vyznamenania. Bol členom II. sekcie vatikánskeho Štátneho sekretariátu – Vzťahy so štátmi, členom Kongregácie pre východné cirkvi, Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, Kongregácie pre biskupov, Kongregácie pre evanjelizáciu národov a Kongregácie pre katolícku výchovu. Pôsobil aj v Pápežskej rade pre napomáhanie jednoty kresťanov, v Pápežskej rade pre kultúru, v Pápežskej komisii pre Južnú Ameriku ako aj v Pápežskej komisii Ecclesia Dei. V roku 2000 ho pápež Ján Pavol II. povolal ako čestného člena do Pápežskej akadémie vied. 

Zdroj: www.sdb.sk 

 

(Visited 21 times, 1 visits today)

Stalo sa...

15. 5. 1921

Členovia ľavého krídla Židovskej sociálnodemokratickej strany 'Poale Zion' založili 'Židovskú komunistickú stranu v Československej republike'. Bola to prvá komunistická strana v novom československom štáte.

15. 5. 1945

SNR na svojom prvom zasadaní v Bratislave (v tej istej sieni, kde 14. marca 1939 Slovenský snem odhlasoval samostatnosť Slovenského štátu) vydala 'Ohlas Slovenskej národnej rady českému národu', v ktorom slávnostne vyhlásila, že 'túžba po zachovaní spoločnej domoviny národa českého a slovenského Československej republiky žila u oboch našich národov neprestajne' a že v ČSR, ktorá 'sa bude bezvýhradne opierať politicky, hospodársky, vojensky i kultúrne o víťaznú baštu Slovanstva Sovietsky zväz' (...) 'chcú Slováci v budúcnosti a natrvalo upravovať svoje osudy'.

15. 5. 1948

Štátny súd v Bratislave vyniesol rozsudok nad druhou skupinou obžalovaných z 'protištátneho sprisahania' na Slovensku. J. Kempný bol odsúdený na 6 rokov, M. Bugár na 1 rok, P. Čarnogurský na 18 mesiacov, F. Jurčovič na 7 rokov, L. Obtulovič na 8 rokov, J. Staško na 6 rokov a P. Maxoň na 7 rokov väzenia.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo