|
Jeden z dvoch kardinálov, ktorých menoval ešte Pavol VI, Joseph Ratzinger, bol považovaný za favorita. Napriek pomerne vysokému veku. Táto voľba je pre nás stredoeurópanov skvelá, veď po Poliakovi máme Bavora! A to nie hocakého. Kardinál Ratzinger doteraz zastával pozíciu „hlavného inkvizítora“, teda strážcu čistoty viery. Ako mladý sa aktívne zúčastnil na Druhom vatikánskom koncile a uvádzal jeho závery do života Cirkvi. Pre mnohých z nás jeho kniha „Úvod do křesťanství“, ktorá sa za komunizmu šírila v samizdatovom vydaní, predstavovala intelektuálne zdôvodnenie našej viery a je dodnes jedným z najlepších teologických počinov druhej polovice 20. storočia. Ratzinger si vybral meno po patrónovi Európy – sv. Benediktovi (spolupatrónmi Európy sú ešte Cyril a Metod). Sv. Benedikt (6. stor.) bol zakladateľom mníšstva, ktorému napísal svoju „Regulu“ so známym „Ora et labora“. Z Monte Cassino sa benediktíni rozšírili po celej Európe a s nimi aj vzdelanosť, nové poznatky a kresťanstvo. V Benediktovi XVI tak prichádza na Petrov stolec múdry muž. Po pápežovi srdca pápež rozumu. Môžeme si byť istí, že počas jeho pontifikátu manželstvá chlopov, feministické nezmysly, svätenie žien a iné, vraj pokrokové témy zelenú nedostanú.
Plepo
Životopis pápeža Benedikta XVI.
| Nový pápež Benedikt XVI., Jozef Ratzinger sa narodil 16. apríla 1927 v bavorskom mestečku Marktl am Inn. Po štúdiu filozofie a teológie vo Freisingu a Mníchove prijal 29. júna 1951 vo Freisingu kňazskú vysviacku. Potom pracoval ako výpomocný kňaz vo Farnosti sv. Martina v München-Moosach a ako kaplán v München-Bogenhausen vo Farnosti Najsvätejšej Kristovej krvi.
|
| V rokoch 1952 až 1954 pôsobil ako docent na Arcibiskupskom kňazskom seminári vo Freisingu a potom ako docent dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu.
V r. 1957 sa habilitoval na Mníchovskej univerzite prácou o sv. Bonaventúrovi v odbore fundamentálnej teológie. V nasledujúcich rokoch pôsobil ako mimoriadny profesor dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu a ako ordinár pre fundamentálnu teológiu na univerzite v Bonne.
V rokoch 1962 až 1965 pôsobil ako oficiálny koncilový teológ (peritus) Druhého vatikánskeho koncilu. Na univerzite v Münsteri sa v r. 1963 stal ordinárom pre dogmatiku a dejiny dogiem. Od roku 1966 vykonával ten istý úrad na univerzite v Tübingene a v rokoch 1969 až 1977 na univerzite v Regensburgu. Tam sa v r. 1976 stal viceprezidentom.
Dňa 25. marca 1977 bol Jozef Ratzinger menovaný za arcibiskupa Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy a jeho vysviacka sa konala o tri dni neskôr. Dňa 27. júna 1977 ho pápež Pavol VI. menoval za kardinála. V r. 1981 ho Svätý Otec Ján Pavol II. menoval za prefekta Kongregácie pre náuku viery v Ríme, za predsedu Pápežskej biblickej komisie a Medzinárodnej teologickej komisie.
V rokoch 1986 až 1992 viedol Pápežskú komisiu pre zostavenie Katechizmu Katolíckej cirkvi. V konzistóriu 5. apríla 1993 ho pápež Ján Pavol II. povýšil na kardinála biskupa suburbikarskej diecézy Velletri-Segni. Dňa 9. novembra 1998 Svätý Otec Ján Pavol II. potvrdil jeho voľbu za vicedekana kolégia kardinálov a v r. 2002 sa stal dekanom kolégia kardinálov.
Kardinál Jozef Ratzinger dostal mnohé vyznamenania. Bol členom II. sekcie vatikánskeho Štátneho sekretariátu – Vzťahy so štátmi, členom Kongregácie pre východné cirkvi, Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, Kongregácie pre biskupov, Kongregácie pre evanjelizáciu národov a Kongregácie pre katolícku výchovu. Pôsobil aj v Pápežskej rade pre napomáhanie jednoty kresťanov, v Pápežskej rade pre kultúru, v Pápežskej komisii pre Južnú Ameriku ako aj v Pápežskej komisii Ecclesia Dei. V roku 2000 ho pápež Ján Pavol II. povolal ako čestného člena do Pápežskej akadémie vied.
Zdroj: www.sdb.sk |
|