| Neochota akceptovať skutočnosť stále viac sa rozbujnievajúcejšieho spektra problémov v domácej, zahraničnej, a vôbec, v celosvetovej politike na začiatku ôsmej dekády minulého storočia a na druhej strane obrovské odhodlanie a úsilie zmeniť tvár vtedajšej spoločenskej a politickej reality viedli jedného z najcharizmatickejších a politickou stratégiou najvyprofilovanejších amerických prezidentov za republikánsku stranu Ronalda Reagana k presvedčeniu, že efektívnu a účinnú reformu dovtedajšieho „spoločenského neporiadku“ možno dosiahnuť len poctivým, pevným sledovaním a dodržiavaním vlastnej politickej agendy a línie. Jeho výrok „I don´t want to accept it, I want to change it!“ oplýva skutočným a nefalšovaným impulzom zmeny. A práve tento postoj, táto alternatíva imponovala mnohým, medzi nimi aj Janovi Surotchakovi, dnešnému riaditeľovi slovenskej pobočky mimovládneho Medinárodného Republikánskeho Inštitútu (IRI- International Republican Institute), ktorý bol 14.4.2005 v rámci pravidelných štvrtkových stretnutí hosťom na pôde nášho katolíckeho spolku ISTROPOLITAN. |
| Jan Surotchak sa narodil v USA, no svoje korene má na Slovensku, žije v Bratislave a z titulu svojej pozície, ktorú zastáva v IRI aktívne participuje aj na budovaní a upevňovaní vzťahov medzi americkými Slovákmi v rámci združenia Friends of Slovakia ako jeho predseda.
Prečo Reagan, prečo republikáni? Ján Surotchak sa nám pri svojej prednáške o politickom profile republikánskej strany priznal, že práve Ronald Reagan bol tou politickou autoritou, ktorá ovplyvnila jeho politické presvedčenie a smerovanie. Ako presvedčený republikán však nezabudol objektívne zhodnotiť všetky dôležité aspekty politickej agendy strany, v ktorú verí, neopomenul ani vnútornú stránku jej fungovania, reprezentácie a oveľa širšou optikou s detailnejším záberom do hĺbky problému sa zameral na rozhodujúce, zlomové momenty prezidentskej kampane a volieb v roku 2004. Celkom otvorene konštatoval, že úspech prezidenta Busha a vôbec celej jeho volebnej favorizácie v očiach širokej verejnosti spočívalo na jeho úprimnejšom, priamejšom a zrozumiteľnejšom prístupe k voličovi a to nielen v štátoch dlhodobo pro-republikánsky orientovaných, ale aj v tzv. „battleground states“, kde práve nerozhodní voliči zohrali významnú úlohu pri konečnom určení výsledku volieb. Počas nasledujúcej diskusie Ján Surotchak odpovedal na mnohé otázky, pričom sa nevyhol ani téme návštevy prezidenta Busha na Slovensku. Ako republikán sa neubránil dojmom, ktorý v ňom i ďalších politicky činných Američanoch zanechal úprimný a spontánny prejav tisícok ľudí na Hviezdoslavovom námestí, keď vítali amerického prezidenta, ktorí sa im vo svojom prejave prihovoril. Hoci Ján Surotchak priznal, že Slovensko sa touto udalosťou nestalo stredobodom pozornosti v očiach americkej verejnosti, no priznal, že americké mienkotvorné média s veľkou vážnosťou a serióznosťou analyzovali dôsledky tejto historickej chvíle, ktorá v konečnom dôsledku pohla dejinami. Slovensko je malý päťmiliónový štát s malou armádou, ale vládou, vďaka ktorej získava naša krajina punc stabilného a dôveryhodného partnera s afinitou k „democracy promotion“. A to si renomované americké média, ako hovoril Ján Surotchak, veľmi pregnantne všímali a analyzovali. Goerge Bush je pre Jána Surotchaka, človeka, ktorý pozná vnútorné pomery v republikánskej strane skutočným lídrom, ktorí „mení podobu spoločnosti bez toho, aby spoločnosť zmenila jeho samého“. Naopak, americký ľud si po voľbách uvedomoval, že je nevyhnutné a správne vrátiť sa k tradičným hodnotám „kultúry života“ a podporiť tak realistickejšiu, koncepčne operatívnejšiu Bushovu politickú agendu. Po generalizovaní všetkého, čo počas prednášky a debaty zaznelo, či už to boli aj otázky týkajúce sa vzťahu americkej vlády k spoločenskému a politickému pohybu v Gruzínsku, na Ukrajine či dokonca očakávania možného scenára transformácie v Bielorusku, z reči Jána Surotchaka bolo možné vyčítať, že verí v reálne úspechy a progresivitu, ktorou sa Republikánska strana uberá a to nielen z hľadiska jej „freedom and democracy promotion“ agendy, ale aj v jej stále silnejšej podpore zo strany americkej spoločnosti, ktorá cíti istú mieru nevyhnutnosti návratu k hodnotám konzervativizmu.Lukas |
(Visited 46 times, 1 visits today)