Prednáška Petra Šoltésa

Vo štvrtok 19. 11. 2003 si Peter Šoltés zo SAV pre spolkových bratov pripravil prednášku na tému „Koncepcia riešenia národnostnej otázky na Slovenku – historické súvislosti a perspektívy.“ Táto téma je súčasťou zadania Vlády SR, ktoré má pomenovať vzťah štátu a menšín na Slovensku v minulosti a načrtnúť možné riziká a východiská do budúcnosti.
 

Peter nás informoval o svojej účasti na konferencii, kde sa táto problematika prejednávala. Zúčastnili sa na nej zástupcovia všetkých menšín u nás: Maďari, Rusíni, Židia, Rómovia, Nemci, Ukrajinci, Česi… Postupne sme sa v jednotlivých blokoch venovali každej z uvedených skupín. 

Maďarská menšina na Slovensku je našou najpočetnejšou, najviac uvedomelou a má aj stabilné politické zastúpenie v NR SR. Historicky tu však pretrvávala trauma z Trianonu a rozpad materského štátu – Uhorska. Počas prvej ČSR sa táto menšina stala jednou z najbohatších v rámci nových pomerov. Po pripojení sa k Maďarsku počas 2. svetovej vojny sa však obyvateľstvu zvyknutému na dvadsaťročnú demokraciu nové elity snažili zaviesť v ČSR dávno zabudnuté postfeudálne pomery. To sa stretlo so značnou nevôľou. Po skončení vojny bolo z obnoveného Česko – Slovenska odsunutých na základe Benešových dekrétov asi 100 000 Maďarov. Jedným z možných rizík do budúcnosti je odchod elít tejto menšiny na univerzity do Maďarska resp. na novozriadenú univerzitu v Komárne a reálna hrozba znižovania počtu obyvateľov ovládajúcich slovenčinu. 

Rusínska a ukrajinská menšina a jej vzťahy so Slovenskom sú oveľa komplikovanejšie. Aj preto, lebo v samotnej komunite nieje doteraz jasné jej jednotné smerovanie. Existujú viaceré delenia – na základe náboženskom (grécko a rímsko katolíci, pravoslávni) či národnom (hlásenie sa k Rusínom, Ukrajincom či Rusom), čo má aj svoje špecifické historické korene. V tejto menšine doteraz nebola zaznamenaná relevantná snaha o existenciu národného štátu. Je však možné, že po istom čase národného uvedomovania takéto tendencie môžu nastať. Keďže územie, na ktorom Rusíni žijú je súčasťou viacerých štátov, môžu sa stať stredoeurópskymi Kurdami. 

Špecifická je situácia Rómov – Cigánov. Pri sčítaní ľudu si príslušnosť k nim uviedlo 70 000 osôb. Avšak len podľa sčítania obyvateľov po jednotlivých dedinách a mestách Prešovského kraja sa ich počet odhadol na 70 000. (aj keď metodika postupu bola spochybnená, pretože za Rómov ich označovali Nerómovia…atď). Národné uvedomenie týchto občanov je teda nízke a sami sa hlásia za Slovákov či Maďarov. Riziká do budúcna hrozia predovšetkým v sociálnej oblasti a tejto téme je potrebné venovať ešte veľa času, síl a prostriedkov. 

Taktiež problematika Židov na Slovensku je komplikovaná. Ich existencia v tomto stredoeurópskom priestore je doložená približne od 14 storočia a vždy tvorila autonómnu komunitu, mnohokrát žijúcu v getách mimo miest. Vzťah k majoritnému obyvateľstvu bol často zložitý. V 19. a začiatkom 20. storočia sa Židia hlásili aj k Nemcom a Maďarom (ako výnimka tu vystupuje napr. Gejza Vámoš). Postoj Slovákov k tejto menšine zaznieva aj vo viacerých dielach niektorých slovenských spisovateľov (Záborský: Dva dni v Chujave, Rázus: Krčmársky kráľ…). Počas Slovenského štátu bolo vyvezených resp. odišlo 40 000 – 70 000 Židov. Pri sčítaní ľudu v roku 2001 sa k menšine prihlásilo asi 4000 osôb. Vystupujú skôr ako „záujmová skupina“, nie ako klasická národnostná menšina. Pri diskusiách sa ako klišé na argumenty používa holocaust počas 2. svetovej vojny, napriek tomu, že vzťah k majoritnému obyvateľstvu je dlhodobejší a stále nie dobre preskúmaný.  

Nemecká menšina mala v dejinách Slovenska zásadný význam. Nemci začali prichádzať po tatárskych vpádoch v 13. storočí. Vybudovali stredoveké mestá (na Spiši, v Gemeri,…). Stredoeurópsky významné je žilinské „Privilegium pro Slavis“ vydané kráľom Ľudovítom I. Veľkým z rodu Anjou v roku 1381, ktorým zrovnoprávnil v žilinskej mestskej rade Slovákov a Nemcov. Nemci sa počas Slovenského štátu sčasti priklonili ku Karmasinovmu snaženiu o zblíženie sa s Nemeckom. Boli postihnutí hlavne počas SNP (napr. vyvraždenie Skleného…) a tiež Benešovými dekrétmi. V súčastnosti je na Slovensku jediná dedina s viac ako 20% zastúpením Nemcov.  

Diskusia na tieto témy bude samozrejme prebiehať aj v budúcnosti, pretože problematika vzťahu štátu či majoritného obyvateľstva ku svojim menšinám je nesmierne široká. Verím, že aj na spolkovej pôde ju ešte počas tohto školského roka otvoríme. Touto cestou by som sa rád poďakoval Petrovi Šoltésovi za zaujímavý večer. Po skončení diskusie si časť bratov zmerala sily vo futbalovom zápase. 

Plepo, ML

(Visited 21 times, 1 visits today)

Stalo sa...

27. 11. 1902

V Stankovanoch (okr. Ružomberok) sa narodil politik, exilový pracovník, redaktor, spisovateľ, prekladateľ Peter Prídavok, majiteľ a zodpovedný redaktor časopisu Rodobrana. Člen Školskej Matice, Slovenskej ligy, Matice Slovenskej. Vedúci Slovenskej tlačovej kancelárie. V marci 1939 emigroval. V Paríži založil s Milanom Hodžom Česko-Slovenskú národnú radu, usilujúcu sa o federalizáciu budúcej Č-SR. Roku 1943 založil v Londýne Slovenskú národnú radu, ktorej programom bola obhajoba štátnej nezávislosti SR. Roku 1948 sa SNR premenovala na SNR v zahraničí, ktorej predsedom bol Karol Sidor a generálnym tajomníkom Peter Prídavok. Od roku 1952 vedúci slovenského vysielania BBC. Túto funkciu vykonával až do svojej smrti. Rozsiahla je jeho prekladateľská činnosť. Ovládal 6 cudzích jazykov, preložil okolo 25 rôznych titulov. Zomrel v roku 1966.

27. 11. 1953

Vo väznici v Leopoldove vláda nariadila zrušiť starobylý kostol. Vedenie väznice rozkaz vykonalo tak, že kostol dalo zbúrať aj materiálne. Museli to urobiť uväznení kňazi. Zriadili sa aj trestné prápory pre vojakov a to v povestnom židovskom tábore v Novákoch. V roku 1953 v ňom bolo 460 trestancov.

27. 11. 1989

Generálnym štrajkom v celej ČSSR občania žiadali zrušenie monopolu moci totalitnej KSČ a slobodné demokratické voľby. Na štrajku sa zúčastnila drvivá väčšina obyvateľstva.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo