Hustopeče 2003 – „…a kerá nemá frajíra…“

3. október 2003 – Hustopeče – U Kuklů
Rok s rokom sa zišiel a spolkoví bratia, v zložení Rasty, Nikefor, Paťo, Martin a Jano sa opätovne vybrali na stretnutie s českými kartelovými bratmi zo spolku Pragensis. Ako pred rokom, tak aj teraz miestom stretnutia bolo malebné juhomoravské mestečko Hustopeče.
 

Pred rokom sa v Hustopečiach stretli iba dva spolky – Istropolitan a Pragensis. Tento rok k nám pribudli aj rakúski karteloví bratia zo spolku Nordmark z Hohenau. Po ubytovaní a organizačných pokynoch sme sa presunuli do útulnej pivničky, kde začala slávnostná pitka. Začali sme zostra – prvý pohár vínka či burčiaku, skvelé predjedlo a koštovka vín. Domáci pán vincúr Jindro bol famózny, jeho vínka ešte famóznejšie. Karteloví bratia si medzi sebou aj zasúťažili. Disciplínou bolo naťahovanie vína do „koštýře“. Niektorí spolkoví i karteloví bratia ukázali, že ich pľúca nie sú orgánom, ktorý funguje na plné obrátky. Niektoré výkony však boli hodné obdivu. Po koštovke sa rozprúdila milá zábava. Poháre vína boli prekladané priateľskými rozhovormi i spevom piesní. Treba neskromne povedať, že my, Istropolitanci, sme v ňom boli najlepší, najmä brat Martin vynikal. Spolu s Pragensisom sme si zaspievali aj bývalú československú hymnu. Spôsobili sme im aj mierny šok, keď sme zanôtili i tretiu strofu našej hymny. Došlo i na spolkové tradície, keď po opustení knajpy, boli Rastymu a Nikeforovi ukoristené dekle, ktoré musel Rasty vykúpiť troma flašami vína. Skvelá zábava skončila niekoľko minút po polnoci. Spolkoví bratia sa ešte na chvíľu vybrali v ústrety hustopečskému nočnému životu… ale skutočne len na chvíľu. 

A teraz tú našu: …a kerá nemá frajíra… 

Nikefor

(Visited 24 times, 1 visits today)

Stalo sa...

27. 11. 1902

V Stankovanoch (okr. Ružomberok) sa narodil politik, exilový pracovník, redaktor, spisovateľ, prekladateľ Peter Prídavok, majiteľ a zodpovedný redaktor časopisu Rodobrana. Člen Školskej Matice, Slovenskej ligy, Matice Slovenskej. Vedúci Slovenskej tlačovej kancelárie. V marci 1939 emigroval. V Paríži založil s Milanom Hodžom Česko-Slovenskú národnú radu, usilujúcu sa o federalizáciu budúcej Č-SR. Roku 1943 založil v Londýne Slovenskú národnú radu, ktorej programom bola obhajoba štátnej nezávislosti SR. Roku 1948 sa SNR premenovala na SNR v zahraničí, ktorej predsedom bol Karol Sidor a generálnym tajomníkom Peter Prídavok. Od roku 1952 vedúci slovenského vysielania BBC. Túto funkciu vykonával až do svojej smrti. Rozsiahla je jeho prekladateľská činnosť. Ovládal 6 cudzích jazykov, preložil okolo 25 rôznych titulov. Zomrel v roku 1966.

27. 11. 1953

Vo väznici v Leopoldove vláda nariadila zrušiť starobylý kostol. Vedenie väznice rozkaz vykonalo tak, že kostol dalo zbúrať aj materiálne. Museli to urobiť uväznení kňazi. Zriadili sa aj trestné prápory pre vojakov a to v povestnom židovskom tábore v Novákoch. V roku 1953 v ňom bolo 460 trestancov.

27. 11. 1989

Generálnym štrajkom v celej ČSSR občania žiadali zrušenie monopolu moci totalitnej KSČ a slobodné demokratické voľby. Na štrajku sa zúčastnila drvivá väčšina obyvateľstva.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo