Slovenský katolícky akademický spolok Istropolitan

Vysvetlil, prečo v procese likvidácie vplyvu cirkví na Slovensku považuje za kľúčové práve uvedené tri roky. Najväčší tlak na oslabenie vplyvu tradičných náboženských spoločností začal po tzv. februárovom puči 1948. Avšak už po vojne sa nad cirkvami, predovšetkým katolíckou, začali sťahovať mraky v podobe vyvlastnenia majetkov. V roku 1948 sa však tlak zbrutálnil, čo viedlo k zatknutiu a dlhoročným žalárom pre predstaviteľov cirkví a likvidácii reholí v rámcie Akcie K v roku 1950. Štát sa snažil diskreditovať biskupov či kňazov rôznymi kampaňami zvonka ale aj z vnútra cirkví. 

Za proticirkevné akcie v rámci ČSR bol politicky zodpovedný Gottwaldov zať generál Čepička, svoju smutnú úlohu tu zohral aj Viliam Široký. Na Slovensku sa táto problematika dostala do právomoci Gustáva Husáka – predsedu Zboru povereníkov. Ten začal roztáčať likvidačný mlyn, ktorý ho však nakoniec samého zomlel. V uvedenom časovom období však zažiarilo mnoho osobných postojov predstaviteľov Episkopátu – spomeňme aspoň biskupov Vojtaššáka a Gojdiča. Komunistom sa však niekoľko aktivít vôbec nevydarilo – za všetky napríklad Katolícka akcia či mierové hnutie duchovných. 

V zaujímavej diskusii, ktorá sa po prednáške rozprúdila, sme sa zamýšľali nad rozdielmi v riešení cirkevných otázok na Slovensku, v Čechách a Poľsku v čase nastupujúceho komunizmu, nad vznikom neoficiálnej podzemnej Cirkvi s hlavnými predstaviteľmi biskupmi Hnilicom a Korcom a mnohými inými, dnes pre nás takmer nepredstaviteľnými skutočnosťami. Na záver treba povedať, že tento literárny večer sa vydaril a už teraz sa môžeme tešiť na budúce pokračovanie.

Plepo