Dišputa nad knihou Norberta Kmeťa

28. 11. 2002 – Medená 10
Vo štvrtok 28. novembra sme v spolkovom živote pokračovali ďalším literárnym večierkom. Tentokrát sme si zobrali na mušku knihu Mgr. Norberta Kmeťa, PhD „Postavenie cirkví na Slovensku v rokoch 1948 – 1951“. Predstavil nám ju sám autor, pre ktorého to bola dizertačná práca.
 

Vysvetlil, prečo v procese likvidácie vplyvu cirkví na Slovensku považuje za kľúčové práve uvedené tri roky. Najväčší tlak na oslabenie vplyvu tradičných náboženských spoločností začal po tzv. februárovom puči 1948. Avšak už po vojne sa nad cirkvami, predovšetkým katolíckou, začali sťahovať mraky v podobe vyvlastnenia majetkov. V roku 1948 sa však tlak zbrutálnil, čo viedlo k zatknutiu a dlhoročným žalárom pre predstaviteľov cirkví a likvidácii reholí v rámcie Akcie K v roku 1950. Štát sa snažil diskreditovať biskupov či kňazov rôznymi kampaňami zvonka ale aj z vnútra cirkví. 

Za proticirkevné akcie v rámci ČSR bol politicky zodpovedný Gottwaldov zať generál Čepička, svoju smutnú úlohu tu zohral aj Viliam Široký. Na Slovensku sa táto problematika dostala do právomoci Gustáva Husáka – predsedu Zboru povereníkov. Ten začal roztáčať likvidačný mlyn, ktorý ho však nakoniec samého zomlel. V uvedenom časovom období však zažiarilo mnoho osobných postojov predstaviteľov Episkopátu – spomeňme aspoň biskupov Vojtaššáka a Gojdiča. Komunistom sa však niekoľko aktivít vôbec nevydarilo – za všetky napríklad Katolícka akcia či mierové hnutie duchovných. 

V zaujímavej diskusii, ktorá sa po prednáške rozprúdila, sme sa zamýšľali nad rozdielmi v riešení cirkevných otázok na Slovensku, v Čechách a Poľsku v čase nastupujúceho komunizmu, nad vznikom neoficiálnej podzemnej Cirkvi s hlavnými predstaviteľmi biskupmi Hnilicom a Korcom a mnohými inými, dnes pre nás takmer nepredstaviteľnými skutočnosťami. Na záver treba povedať, že tento literárny večer sa vydaril a už teraz sa môžeme tešiť na budúce pokračovanie.

Plepo

(Visited 37 times, 1 visits today)

Stalo sa...

4. 3. 1528

V Ingolstadte bola vytlačená najstaršia zachovaná mapa Uhorska pod názvom 'Tabula Hungariae' alebo 'Lazarova mapa Uhorska'. Lazarus bol od roku 1510 tajomníkom ostrihomského arcibiskupa Tomáša Bakóca. Pochádzal z Trenčianskej stolice. Mapu vypracoval z poverenia prímasa v roku 1513. Nemá jednotnú mierku, približná mierka je 1:1 093 000. Za kvalitný sa pokladá zákres vodných tokov a dobrú úroveň má aj situovanie sídel, ktorých mapa zachytila 289, čo bolo asi 8% všetkých sídel na konci stredoveku. Z toho je 16 kráľovských miest, 95 miest a mestečiek, 92 dedín s kostolom, 58 dedín bez kostola a 1 kláštor - Červený Kláštor

Prihlásenie


Zabudnuté heslo