Ako sme si nasadili červené nosy a vyhnali Mečiara

Ivan Šimko bol jednou z kľúčových postáv politickej zmeny, ktorá sa udiala vo voľbách v roku 1998. Po tom, ako Mečiar zavliekol Slovensko do izolácie, uniesol Kováča ml. či zmaril referendum, musela rozdrobená opozícia ukázať akcieschopnosť. Šimko a Dzurinda z KDH boli hnacími motormi vzniku najprv Modrej koalície, ktorá sa neskôr, po účelovej zmene volebného zákona, zmenila na volebnú stranu SDK. Zápas z rokov 1997 a 1998 Šimko vyčerpávajúco opisuje v knihe Ako sme si nasadili červené nosy a vyhnali Mečiara. Dramatický príbeh porážky mečiarizmu (Artis Omis, 2018). „Obdobie rokov 1997 – 98 má pre naše národné dejiny mimoriadny význam“, píše v úvode svojich spomienok Šimko, a má pravdu.

Kľúčové dohody sa riešili na KDH. Zmarené referendum, petícia za priamu voľbu prezidenta (2019, bol to dobrý nápad?), Mečiarove fígle s voľbami atď. vytvorili tlak na vznik Modrej koalície KDH DÚ DS, ktorá sa ukázala ako alternatíva HZDS. Šimko si robil poznámky ako priamy účastník a dnes jeho kniha je dôležitým záznamom zápasov tých dní, kde akčné rozhodnutia menili dejiny Slovenska. Bez Čarnogurského, Šimka, Dzurindu, Budaja či Langoša a ich kooperácie by to nešlo. Šimko hodnotí aj cyklotúru Novej generácie, ktorej moc neveril („príde spotený“), ktorá sa ukázala ako kľúčová „Bolo to veľmi pôsobivé. V Prešove 2000 cyklistov vítalo 10 000 ľudí.“. Sympatické je osobné spomínanie na to, že nedostal funkciu v novej vláde a na jeho vtedajšiu emóciu (cítiť), sebazpyt nad rozchodom s KDH a neskôr s Dzurindom (málo vídaná sebareflexia). A aj spomienka na spolubojovníkov z tých, či chceme alebo nie, napriek všetkému krásnych deväťdesiatich. Pre nedávnu minulosť dôležitá kniha.

Som presvedčený, že Slovensko (v 1998) dalo sebe a svetu najavo, že tvorí životaschopné a a zdravé spoločenstvo ľudí“.

Plepo

(Visited 1 times, 1 visits today)

Stalo sa...

23. 9. 1928

Na Bradle slávnostne odhalili travertínovú Štefánikovu mohylu, geniálne dielo architekta Dušana Jurkoviča. Prezident ČSR T.G. Masaryk sa na slávnosti odhalenia pamätníka svojmu druhovi, ktorý ho uviedol do veľkej medzinárodnej politiky, odmietol zúčastniť. Obvinil organizátorov z 'porušenia protokolu'.

23. 9. 1948

Pri preverovaní študentov v septembri 1948 tisíce z nich boli protiprávne vylúčení z vysokoškolských štúdií pre svoj triedny pôvod, politické alebo náboženské presvedčenie. Vo výraznej miere sa to dotklo študentov bývajúcich na katolíckom internáte Svoradov. Potláčanie ľudských práv sa stávalo normou nového komunistického režimu.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo