Debata s Martinom Leidenfrostom

Vo štvrtok 25. 6. 2015 sme na poslednej predprázdninovej spolkovej akcii privítali skvelého rakúskeho spisovateľa Martina Leidenfrosta. Martin, ktorý napísal viacero kníh a pravideľne píše do .týždňa, je slavjanofil. Pred mnohými rokmi sa učil po rusky a pôvodne chcel ísť pracovať na Ukrajinu. O tom, že ostane žiť na Slovensku, sprvu neuvažoval, nezdali sme sa mu dosť zaujímaví a príliš blízko Viedne. No nakoniec to vypálilo tak, že sa usadil v Devínskej Novej Vsi. Vo svojom profile si uvádza, že je katolík. Medzi novinármi vec nevídaná.

Martin je cestovateľ. Pochodil toho dosť, aj také kúty Európy, na ktoré veľa ľudí nemá chuť. Aktuálne sa vrátil z Bosny. Navštívil slovanskú moslimskú dedinu odrezanú od sveta. Vejú v nej zástavy ISIS. Pár sto km od nás. Hovorí, že z toho nemá dobrý pocit, zvlášť preto, že moslimovia z nižšie položených dedín síce tak okato svoje sympatie ISIS neprejavujú, no svojich susedov neodsudzujú.

Nemohli sme obísť aktuálnu situáciu v .týždni, z ktorého odišla konzervatívna časť redakcie, čo, zdá sa, Š. Hríb nesie ťažko. Rozhodnúť sa bude musieť aj Martin, hoci jeho preferencie vyzerajú jasne. „Boli na mňa dobrí jedni aj druhí“, hovorí. Podľa toho, čo sme si mohli vypočuť, to vyzerá tak, že koniec koncov sa z každého liberála stane bojovník proti slobode.

Veľkú časť debaty sme venovali situácii Cirkvi v nemecky hovoriacich krajinách. Hoci sa Rakúsko považuje za katolícke, situácia vôbec nie je taká jednoznačná. Navyše Wir sind Kirche je mainstream.

Príjemný večierok! A aby nám nebolo ľúto, že žijeme v „oligarchickej demokracii“, Martin Leidenfrost nám priblížil, ako fičí rakúska „korporátna demokracia“. Tiež žiadna sláva.

Plepo

Stalo sa...

24. 6. 1843

V Jasenovej na Orave sa v rodine evanjelického farára Ctiboha Zocha, Štúrovho spolupracovníka, narodil Ivan Branislav Zoch, slovenský fyzik a polyhistor, národný buditeľ. Po skončení štúdia v r. 1866 bol zvolený za profesora na slovenské gymnázium v Revúcej. Už v prvom roku pobytu bol väznený maďarskými úradmi. V  roku 1869 mu vychádza prvá, priekopnícka slovenská učebnica fyziky pre stredné školy: 'Physika, čili silozpyt pre slovenské gymnásia, reálky a domáco poučenie'. 'Physika' má 178+6 strán a 248 obrázkov, ktoré autor sám nakreslil. V r. 1873 vychádzajú ďalšie Zochove učebnice: 'Krátky návod k vyučovaniu telocviku hlavne pre národnie školy' a 'Počiatky názornej merby'. Kvôli príkoriu zo strany štátu odchádza do Chorvátska, kde prekladá Kukučínov 'Dom v stráni' do chorvátčiny. Najnáročnejším dielom Zocha je 'Enciklopedija hrvatska I. a II.'(vyše 600 strán), vydávaná v Osijeku v rokoch 1885– 1887. Na Svetovej výstave v Paríži v r. 1867 vystavoval svoj prístroj na meranie rýchlosti zvuku v plynoch. Zomrel 27. decembra 1921 v Modre.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo

Kategórie