Preskočiť na obsah

Diskusia s geofyzikom doc. Romanom Paštékom

  • by

Docent Roman Paštéka pôsobí ako vedúci Katedry aplikovanej a environmentálnej geofyziky na Prírodovedeckej fakulte UK. Túto katedru zakladal jeho otec, takže syn prokračuje v jeho šľapajách, čo nie je v našich končinách celkom bežné. Avšak nájdu sa príklady, kde takáto vedecká kontinuita v rodine funguje, o čom svedčí viacero nobelistov otec – syn v prírodných vedách. „V remesle je bežné, ak syn pokračuje v otcovej práci, ba dokonca sa to považuje za potrebné„, vraví sympatický docent. Počas zaujímavého večera nám predstavil oblasti záujmu, ktorým sa vo svojej vedeckej práci venuje.

Roman Paštéka a jeho kolegovia sa prioritne venujú meraniu fyzikálkych polí. Z defektov či nerovnomernosti polí, ktoré vedia merať, sa dajú odvodiť veľmi zaujímavé výsledky. Napríklad pre archeológiu, čo by čakal asi málokto. Krásnym príkladom je Paštékov objav základov veľkej kresťanskej baziliky v Nicei v Turecku. Jej základy boli stáročia stratené hlboko pod zemou. A práve meranie Paštékovho tímu dáva predpoklady pre začiatok budúcich vykopávok. „Je fascinujúce si predstaviť, že v „našej“ bazilike sa v r. 325 stretávali cirkevní otcovia pri definovaní nicejsko – carihradského vyznania viery„, vraví docent. No vedci nehľadajú len stratené stavby, ktorých štruktúry nejako narúšajú fyzikálne polia. „Hľadali sme už kadečo, aj stratený zakopaný sud slivovice. Ten sme bohužiaľ nenašli„, smeje sa.

Od archeológie sme sa v diskusii presunuli aj k ďalším témam. Napríklad k pohybom tektonických platní, ktoré „plávajú“ na povrchu Zeme. Ich zrážky a podsúvanie sa pod seba spôsobujú zemetrasenia a sopečnú činnosť. Platne sa hýbu rádovo v centimetroch za rok,

takže zemský povrch sa neustále mení. Slovensko leží v priestore, ktorý sa, ak nerátame nedávne zaľadnenia a s tým spojené zmeny reliéfu, vytvoril niekedy v treťohorách. Početné sopky, ktoré tu vtedy boli, dosahovaly výšku aj viac než 3 km. „Dnes však už neregistrujeme žiadny aktívny magmatický krb„, vraví Roman Paštéka. „Posledná aktívna sopka u nás bol Putikov vŕšok pri Novej Bani, ktorý bol aktívny pred stotisíc rokmi, čo je z geologického pohľadu veľmi nedávno„. Dôsledkom geologického vývoja nášho územia je aj množstvo geotermálnych prameňov, na ktoré je Slovensko bohaté a ktoré sa zatiaľ využívajú iba v malej miere.

Veľmi vydarený, obohacujúci večer so sympatickým, rozhľadeným a veselým človekom, ktorý okrem iného tvrdí, že rodina nie je vo vedeckej práci hendikepom, ba práve naopak. Dosvedčuje to napr. osud génia Leonharda Eulera, ktorého životný príbeh sme si tiež pripomenuli.

Plepo

(Visited 111 times, 1 visits today)