Diskusia s geofyzikom doc. Romanom Paštékom

Docent Roman Paštéka pôsobí ako vedúci Katedry aplikovanej a environmentálnej geofyziky na Prírodovedeckej fakulte UK. Túto katedru zakladal jeho otec, takže syn prokračuje v jeho šľapajách, čo nie je v našich končinách celkom bežné. Avšak nájdu sa príklady, kde takáto vedecká kontinuita v rodine funguje, o čom svedč�� viacero nobelistov otec – syn v prírodných vedách. „V remesle je bežn��, ak syn pokračuje v otcovej práci, ba dokonca sa to považuje za potrebné„, vraví sympatický docent. Počas zaujímavého večera nám predstavil oblasti záujmu, ktorým sa vo svojej vedeckej práci venuje.

Roman Paštéka a jeho kolegovia sa prioritne venujú meraniu fyzikálkych polí. Z defektov či nerovnomernosti polí, ktoré vedia merať, sa dajú odvodiť veľmi zaujímavé výsledky. Napríklad pre archeológiu, čo by čakal asi málokto. Krásnym príkladom je Paštékov objav základov veľkej kresťanskej baziliky v Nicei v Turecku. Jej základy boli stáročia stratené hlboko pod zemou. A práve meranie Paštékovho tímu dáva predpoklady pre začiatok budúcich vykopávok. „Je fascinujúce si predstaviť, že v „našej“ bazilike sa v r. 325 stretávali cirkevní otcovia pri definovaní nicejsko – carihradského vyznania viery„, vraví docent. No vedci nehľadajú len stratené stavby, ktorých štruktúry nejako narúšajú fyzikálne polia. „Hľadali sme už kadečo, aj stratený zakopaný sud slivovice. Ten sme bohužiaľ nenašli„, smeje sa.

Od archeológie sme sa v diskusii presunuli aj k ďalším témam. Napríklad k pohybom tektonických platní, ktoré „plávajú“ na povrchu Zeme. Ich zrážky a podsúvanie sa pod seba spôsobujú zemetrasenia a sopečnú činnos����. Platne sa hýbu rádovo v centimetroch za rok,

takže zemský povrch sa neustále mení. Slovensko leží v priestore, ktorý sa, ak nerátame nedávne zaľadnenia a s tým spojené zmeny reliéfu, vytvoril niekedy v treťohorách. Početné sopky, ktoré tu vtedy boli, dosahovaly výšku aj viac než 3 km. „Dnes však už neregistrujeme žiadny aktívny magmatický krb„, vraví Roman Paštéka. „Posledná akt��vna sopka u nás bol Putikov vŕšok pri Novej Bani, ktorý bol aktívny pred stotisíc rokmi, čo je z geologického pohľadu veľmi nedávno„. Dôsledkom geologického vývoja nášho územia je aj množstvo geotermálnych prameňov, na ktoré je Slovensko bohaté a ktoré sa zatiaľ využívajú iba v malej miere.

Veľmi vydarený, obohacujúci večer so sympatickým, rozhľadeným a veselým človekom, ktorý okrem iného tvrdí, že rodina nie je vo vedeckej práci hendikepom, ba pr��ve naopak. Dosvedčuje to napr. osud génia Leonharda Eulera, ktorého životný príbeh sme si tiež pripomenuli.

Plepo


Stalo sa...

24. 6. 1843

V Jasenovej na Orave sa v rodine evanjelického farára Ctiboha Zocha, Štúrovho spolupracovníka, narodil Ivan Branislav Zoch, slovenský fyzik a polyhistor, národný buditeľ. Po skončení štúdia v r. 1866 bol zvolený za profesora na slovenské gymnázium v Revúcej. Už v prvom roku pobytu bol väznený maďarskými úradmi. V  roku 1869 mu vychádza prvá, priekopnícka slovenská učebnica fyziky pre stredné školy: 'Physika, čili silozpyt pre slovenské gymnásia, reálky a domáco poučenie'. 'Physika' má 178+6 strán a 248 obrázkov, ktoré autor sám nakreslil. V r. 1873 vychádzajú ďalšie Zochove učebnice: 'Krátky návod k vyučovaniu telocviku hlavne pre národnie školy' a 'Počiatky názornej merby'. Kvôli príkoriu zo strany štátu odchádza do Chorvátska, kde prekladá Kukučínov 'Dom v stráni' do chorvátčiny. Najnáročnejším dielom Zocha je 'Enciklopedija hrvatska I. a II.'(vyše 600 strán), vydávaná v Osijeku v rokoch 1885– 1887. Na Svetovej výstave v Paríži v r. 1867 vystavoval svoj prístroj na meranie rýchlosti zvuku v plynoch. Zomrel 27. decembra 1921 v Modre.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo

Kategórie