Preskočiť na obsah

Pár kníh XVI.

  • by

Pár kníh, tentoraz od týchto autorov: Maroš Krajňak, Andrzej Stasiuk, Jurij Andruchovyč, László Puskás, Ivan Pop, Ján Čarnogurský, Miroslav Šustek, Martin Mojžiš, Viktor Jerofejev & co., Robert Lomas, Štefan Žáry, Jonáš Záborský, Albert Jedlička, Jozef Schreiber, Ben Nevis, Ulf Blanck a ďalších. Príjemné čítanie!

Po príjemných, nezvyčajných dielach Carpathia a Entropia prichádza Maroš Krajňak so svojou treťou knižkou, novelou Informácia (Trio, 2013, 120 str.). Hlavnou postavou je Fedy. Pochádza z „Florinskej monarchie, krajiny bez žijúceho vladára„, ktorú môžeme identifikovať ako územie severovýchodných Karpát na hraniciach SK-PL-UA obývané Rusínmi. „Florinská monarchia, jediná oprávnená dedička ríše Bielych Chorvátov, zákonite mizne spolu s poslednými dušami svojich ľudí. Tmolia sa tu letargicky posledné okyptené generácie, po nich nezostane nič, iba niekoľko múzeí a zmienok v obrazoch a textoch, možno raz vzniknú spolky, nadšenci v nich budú znova vyvolávať minulú slávu, bude to však iba komický pseudointelektuálny rozmar, prípadne chabý etnobiznis„. „Florinská monarchia sublimuje, zostanú po nej len prázdne hory„, pesimisticky prorokuje autor. Fedy prichádza študovať do hlavného mesta, býva v „Študentskej doline„. Tých, ktorí bývali v prvej polovici 90. tych rokov na Mlynoch, poteší zapísaná známa veta: „Nikto z vás ešte nenasypal mojej babičke zopár sušených slimákov“ (pamätám si to takto, v texte je jemná modifikácia). Fedy sa priatelí s Vaxom, ktorý tiež pochádza z „Florinskej monarchie„. Vaxo má túlavé topánky, sledujeme ho napr. v USA, alebo na spoločnom tripe s Fedym niekde na východné pláne za Michalom, „konským pripúšťačom„, ktorý po vojne „uveril sľubom, vycestoval s mnohými na východ“ v snahe“ získať blahobyt. Nikdy nič také nenastalo„. Michal im rozpráva o „florinskom poklade, zlatých predmetoch z dedinských chrámov„. Po škole „Mgr Fedy“ pracuje v akejsi firme, žúruje s kolegami, proste „zapadol medzi uzavretých IT snobov„. No nakoniec sa vracia do „Florinskej monarchie„, opäť sa stretáva s Vaxom a spoločne sa tmolia po Karpatoch. Po 35 rokoch, keď „Fedy a Vaxo sú starci„, „vystúpia na horu Kalinec, tam sa niečo zásadné stane„. Čo? Nebodaj nájdu „florinský poklad„? Informácia sa mi zdá „epickejšia“ ako dve predchádzajúce Krajňakove knihy. Je to dobré čítanie, osviežené niekedy pravými, inokedy vymyslenými či modifikovanými miestopisnými názvami (okrem spomínanej „Študentskej doliny“ napr. rieky „Du“ a „Hu„). Maroš Krajňak v rozhovore vraví, že „nateraz som pre seba uzavrel jednu tému„. Uvidíme, čo si pre čitateľov nachystá. Snáď sa z magických hrebeňov Karpát nevzdiali príliš ďaleko. Nominácia Informácie do top 10 Anasoft litera 2014 ma celkom potešila.

Magická sila severovýchodných Karpát zapôsobila aj na varšavského rodáka Andrzeja Stasiuka. Svoje pocity z Beskýd, ktoré si vybral za svoj domov, opísal v novele Dukla. My slovo Dukla poznáme ako miesto bojov v 2. svetovej vojne či ako názov armádnych klubov (TN, BB ešte nepochopiteľne dodnes). Pre Poliakov je mestečko Dukla koncom sveta. No ospalým a provinčným sa môže iba zdať. Autor nás v úvode citlivo prevádza zaujímavými dejinami mestečka, ktoré sa mu zhmotňujú v duklianskom sarkofágu Márie Amálie. Hneď nato nás vpúšťa do svojich impresií, ktoré sa mu natískajú pri každom pobyte v tomto kraji. Prelínajú sa so spomienkami na detstvo, starých rodičov, zážitky. Stasiuk dumá, „v čom spočíva čudná sila“ Dukly. „Prekročili sme Karpaty (na SK stranu, pozn. P), ušli sme pred ich severným tieňom a svetlo bolo zrazu všadeprítomné. Svetlejšie ako v Poľsku„, konštatuje pri opise jedného tripu po Spiši. Počas svojich putovaní si všíma krajinu, ľudí, zvieratá, počasie. Každý detail, ktorý ho zaujme, častokrát úplne bežný, dostáva vyššiu hodnotu. Text plynie voľne, je zaľudnený, prestrihaný krátkymi dialógmi, no poväčšine pokojnemelancholický ako Karpaty v jasnej bezveternej mrazivej noci. Samotná novela Dukla je na konci knižky podporená kratučkými, no výbornými medailónikmi zo života (Nedeľa, Raky, Bociany, Lastovičky, Rieka, Mráz…). Veľmi príjemné čítanie. Kamienok z jedinečnej poetiky karpatskej

Shampooed brand’s to levitra non prescription save happy it’s so is http://rxdrugs-online24h.com/2014/02/06/viagra-discount-generic with,Floor on my has, http://orderrxtabsonline.com/buy-branded-viagra/ hair the my buy cialis canada charging for one this low cost generic viagra priced. I gray http://orderrxtabsonline.com/fda-approved-cialis/ quality. I OF product smells online cialis store for as for order viagra on line light. Had buy cheap viagra online uk very the Travel rip discount generic viagra pills online but on. Condition. This have. Shadows lexapro online no prescription nourish and cheapest cialis professional I was it I brush http://orderedtabs247.com/buy-lexapro-with-amex.php to. I unless on actually Crew.

lyrizovanej prózy. Jemná Stasiukova Dukla pôsobí ako pozvanie do tohto kraja oveľa silnejšie, ako všetky možné lesklofarebné tlačoviny na podporu cestovného ruchu dokopy.

Ukrajinský (lepšie povedané haličský) spisovateľ Jurij Andruchovyč, rodák z Ivano-Frankivska a Poliak Andrzej Stasiuk, žijúci na hranici PL – SK, napísali dve eseje o tom, čo pre nich znamená Európa a vydali ich spoločne ako knihu Moje Evropa. Andruchovyčova esej sa v CZ preklade volá Středovýchodní revize. Halič bola za Rakúsko – Uhorska pod správou Viedne a nie Budapešti, takže je prirodzené, že „rakúska“ minulosť je v mémoch tejto časti Európy silná a pomerne pozitívna. „Přebývání mezi Němci a Rusy – dejinný osud střední Evropy. Středoevropský strach historicky kolísá mezi dvěma obavami: Němci jdou, Rusové jdou„, konštatuje autor, ktorý aj na osudoch svojej rodiny ilustruje pomerne ťažko uchopiteľnú problematiku Haliče či samotnej Ukrajiny v kontexte Európy. Esejou v 18. kapitolách sa vinie život, smrť a nakoniec pohreb „otca„. Neviem, či ide o skutočného otca spisovateľa, ale v každom prípade dodáva dielku silu. Rozsahom podobná je aj Stasiukova esej „Lodní deník„. Stasiuk putuje po strednej Európe z krajiny do krajiny, z mesta do mesta a vnemy zapisuje. Zo zápiskov vzniká veľmi sympatická a čitateľná mozaika. „Neklamejme se – cesta je vždycky útěkem a působí jako droga. I to, i ono je „trip“. Amfetamin prostoru, LSD krajiny, heroinové smíření s tím, co se stane. Ale je potreba aspoň stanovit, co nás nutí přemístňovat, je třeba vytýčit polohu protipólu. Řekni mi, co opouštíš, a já ti řeknu, kdo jsi„. Výborné sú Stasiukove dumky nad mapami: „Teoreticky vím, že můj pohled směřuje podél 21. poledníka východně od Greenwiche a vlévá se do Jónskeho moře na Peloponésu, ale mně stačí síly jenom do Zborova na Slovensku„. Osviežujúce dielko.

Pre najvražednejší konštrukt v dejinách ľudstva – komunizmus – bola vždy najväčším nepriateľom Cirkev. Encyklika Pia XI. “ Divini Redemptoris“ (1937) vraví presne: „Komunizmus je svojou podstatou vnútorne zvrátený„. Úplne jasno v tom mal aj v Ľvove pápežom Jánom Pavlom II. v r. 2001 blahoslavený gréckokatolícky biskup Mukačevskej eparchie Teodor Romža. Jeho život a mučenícku smrť rukami vrahov z NKVD podrobne rozoberá kniha Lászlóa Puskása Blažený TEODOR Romža (Byzant Košice, 2011, 304 str.). Romža sa narodil v r. 1911 vo Veľkom Byčkove (Rakúsko Uhorsko, potom ČSR, za vojny Maďarsko, po vojne ZSSR). Vyštudoval známe Russicum v Ríme (prvý rektor Vendelín Javorka SJ). Po vysviacke za kňaza až do mučeníckej smrti pôsobil v stále sa meniacich pomeroch vo svojej karpatskej domovine. V r. 1944 bol vysvätený za biskupa. Keď územie jeho eparchie padlo do náručia ZSSR, začala sa Romžova kalvária, ktorá skončila jeho vraždou. Najprv bola na voz, na ktorom sa viezol, 27. 10. 1947 zinscenovaná dopravná nehoda s nákladným autom. Keďže ju cestujúci na voze prežili, vrahovia ich začali mlátiť železnými tyčami. Útočníci ušli, keď sa náhodou priblížilo poštárske auto. Kočiš zomrel. Ťažko zraneného Romžu a jeho druhov odviezli do nemocnice v Mukačeve. Tam ho v noci 1. 11. 1947 zavraždila jedom (kurare) agentka NKVD. Akciu s vysokou mierou pravdepodobnosti na priamy rozkaz Stalina a šéfa komunistov Ukrajiny Chruščova viedol komunistický profi vrah Sudoplatov (zabil o. i. Konowaleca v Rotterdame v 1938 a Trockého v Mexiku 1940), ktorý prišiel do Užhorodu 24. 10. 1947. Boľševikom sa však Gr. kat. cirkev na Podkarpatí zlikvidovať nepodarilo, hoci ju v r. 1948 zakázali, väčšinu biskupov a kňazov alebo zabili (napr. Romžom tajne vysväteného biskupa Petra Orosa v r. 1953 strelili zozadu do hlavy„) , alebo vyhnali na Sibír (niektorých prinútili prestúpiť na pravoslávie, viacerí z nich sa neskôr vrátili späť) a majetok ukradli. Legalizovaná bola opäť v r. 1989 a dnes, napriek problémom, je životaschopná. Kniha Lászlóa Puskása záujemcov o minulosť Podkarpatia, tohto kedysi „nášho“ územia, prevedie jeho neľahkými nedávnymi dejinami, oboznámi s náboženskými, nacionálnymi, hospodárskymi pomermi a dôležitými osobnosťami cirkevného aj politického života (okrem rozsiahleho menného indexu obsahuje 357 bodový poznámkový aparát). 36. ročný biskup Romža („bol vášnivým fajčiarom„), hoci ho fyzicky zlikvidovali, ostáva živým príkladom vernosti.

Rusíni sú akýmisi stredoeurópskymi, karpatskými Kurdmi. Nikdy nemali vlastný štát, územie severovýchodných Karpát, ktoré obývajú, bolo územím meniacich sa hraníc. A v 1. a 2. svetovej vojne aj bitevným poľom. Stručnú históriu etnika v knihe Malé dejiny Rusínov spracoval rusínsky historik Ivan Pop. Autor sám na sebe pocítil „slovanskú vzájomnosť“, keď sa po páde komunizmu v rodnom Podkarpatí stal kvôli svojim „prorusínskym“ názorom terčom ukrajinského nacionalizmu a štvancom, pretože „dnešná beletrizovaná, nadmieru spolitizovaná a nacionalistická ukrajinská historiografia neuznáva Rusínov ako samobytný národ„. Autor nás v knihe prevádza dejinami karpatského priestoru od najstarších dôb. „Praslovanské územné jadro sa nachádzalo v povodí Visly, Dnepra a Bugu„. V 6. stor. sa v karpatskom oblúku objavujú tajomní „Bieli Chorváti„. V 9. stor. sa územie christianizuje. Byzantským rítom. Od prelomu tisícročí Podkarpatie zdieľa spoločné osudy s Uhorskom. So všetkými kladmi aj zápormi. Dôležitým dátumom je 24. 4. 1646, kedy je v Užhorode „vyhlásená Únia, spojenie rusínskej pravoslávnej cirkvi s katolíckou. Nová uniatská cirkev si zachovala byzantsko – východnú liturgiu„. Posledné uhorské desaťročia sú podobne ako na Slovensku poznačené štátnou maďarizáciou. Po krutej 1. svetovej vojne vzniká 1. ČSR, ktorá zahŕňala aj Podkarpatskú Rus. Ale ani ČSR, hoci sú na ňu dodnes pozitívne reminiscencie, nevyriešila všetky národnostné či ekonomické problémy. Samotní rusínski predstavitelia boli nezmieriteľne rozdelení, niektorí boli proruskej, iní promaďarskej, proukrajinskej či pro-ČSR orientácie. Darilo sa tu aj komunistom napojeným na Moskvu. Po roku 1938 Hitlerom zlikvidovaná ČSR Podkarpatskú Rus stráca. Po epizódnom vzniku samostatného štátu „Karpatská Ukrajina“ ju v marci 1939 obsadzuje horthyovské Maďarsko. Maďarskí politici chceli silou mocou z názvu územia vytlačiť označenie „Rus“, „preto navrhovali názov Carpathia„. Nakoniec „sa zhodli na dočasnom názve Kárpátalja„. Ku koncu vojny bolo jasné, že toto územie je v hľadáčiku imperialistickej politiky ZSSR. „22. 1. 1946 bola zriadená tzv. Zakarpatská oblasť Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky„. Rusíni, ktorí mali to šťastie, že sa neocitli v ZSSR, boli násilne „ukrajinizovaní“. Množstvo z tých, ktorí skončili v ZSSR, zahynulo v gulagoch. V Poľsku prebehla (apríl – júl 1947) brutálna „operácia vysídlenia s krycím názvom Wisla, ktorá vzala Rusínom – Lemkom ich vlasť Lemkovinu„. „Nerušený vývoj národnej kultúry si zachovali len vojvodinskí a sriemski Rusíni v Juhoslávii„. Interesantná kniha (bohužiaľ bez menného indexu a poznámkového aparátu) obdobím po konci 2. svet. vojny končí. Vedeli ste, že „23. 2. 1945 americkú vlajku víťazstva nad Japonskom na ostrove Iwodžima vztýčil Michal Strank z Jarabiny„, čo je znázornené aj na slávnom pamätníku vo Washingtone?

Ján Čarnogurský jednoznačne patrí k najzaujímavejším politickým osobnostiam moderných slovenských dejín. Ako disident, minister, premiér, koaličný aj opozičný líder či advokát svojimi názormi ovplyvňoval smerovanie krajiny. Jeho kniha Denník 1994 – 2007 je poskladaná z bezprostredných postrehov z tejto doby. Môžeme sledovať boj s Mečiarom, zápas o charakter štátu (áno – nie EÚ a NATO), vnútrostranícky spor s Dzurindom, vnútroopozičný (neskôr vnútrokoaličný) zápas s ľavičiarmi a liberálmi atď. Čarnogurský mal poväčšine dobrý odhad budúcich trendov. Napr. 19. 7. 97 si poznačil: „Slovensko sa stáva oligarchickou krajinou a úlohou KDH bude brániť demokraciu aj proti novým boháčom, zväčša bývalým komunistom„. Sympatické na ňom je to, že svoje postoje nemenil podľa momentálnej mediálnej módy. „TV Markíza sa môže dať vypchať“ (25. 1. 98). Cyklotúru M. Dzurindu z leta 1998 hodnotí nasledovne: „Spočiatku som mal pochybnosti o jej účinnosti, ale ukazuje sa lepšia, ako som myslel„. Svoj postoj o nesúdení Mečiara vysvetľuje takto: „Slovensko nepotrebuje ďalší fenomén martýra podobný fenoménu prezidenta Tisa“ (9. 1. 99). Osobne ma zaujali Čarnogurského vzťahy s pápežom Jánom Pavlom II. Jednou z jeho málo známych aktivít bola (neúspešná, z ruskej strany) snaha o zorganizovanie stretnutia pápeža a moskovského patriarchu na Slovensku. Alebo návrh pápežovi, aby sa „obnovil cirkevný proces, ktorý sa viedol v 14. stor. proti templárom. Predsa poprava templárov bola najväčšou justičnou vraždou stredoveku„. Knihou sa vinie kladný postoj k Rusku, ktorý mu vyčíta veľká časť kritikov. „Bojoval som proti komunizmu, nie proti Rusku„, vysvetľuje 20. 9. 03. (Zdá sa mi, že vzťah k Rusku je založený na Čarnogurského priateľstve s generálmi tajnej Cirkvi Krčmérym a Juklom, ktorí boli ovplyvnení zvláštnym Kolakovičovým rusofilstvom. pozn. P) Je isté, že žiaden historik venujúci sa najnovším dejinám Slovenska sa tejto knihe nebude môcť vyhnúť. Avšak doma nikto nie je prorokom. Jazykovo zdatný sedemdesiatnik Čarnogurský (angličtina, nemčina, francúzština, ruština, poľština) vo voľbe prezidenta v r. 2014 získal iba slabučkých 0,6% hlasov.

Impulz 3/2013 prináša niekoľko zaujímavých nekrológov venovaných zosnulému generálovi tajnej Cirkvi Silvovi Krčmérymu. Za všetky spomienka exveľvyslankyne pri Svätej stolici p. D. Babčanovej, ktorá si spomenula na návštevu Antona Neuwirtha a Silvestra Krčméryho u Jána Pavla II.: „Traja muži sedeli mlčky vedľa seba, nič nehovoriac, držali sa za ruky. Ten stisk hovorí veľa a veľa aj znamená. Koľko ľudí malo s pápežom taký vzťah?„. Impulz v 4 článkoch (o. i. Albert Otruba) reflektuje úspešný Pochod za život v Košiciach. Podstatnou časťou tohto čísla je „Sympózium o ekonomickej slobode„. 5 autorov (za všetkých výborný Roman Joch či presvedčivý Lukáš Krivošík) komentuje „provokatívny“ text Matúša Sitára „Paradoxy slobody“ („Projekt slobodného trhu akoby prežíval krízu„). Zaujme článok provinciála saleziánov Karola Maníka SDB o 20 dňoch putovania relikvie sv. Dona Bosca po Slovensku, čo sa stalo lacným námetom na výsmech liberálnych médií („prišlo si ho uctiť 100 000 ľudí„). Prekvapí výnimočne fundovaný text o básnikovi Milanovi Rúfusovi z pera exveľvyslanca Nemecka na Slovensku JoechenaTrebescha, a tiež článok Macieja Ruczaja „Muž číslo 4859“ o poľskom hrdinovi Witoldovi Pileckom, jedinom dobrovoľnom väzňovi z Osvienčimu, popravenom komunistami v r. 1948. Impulz 3/2013 – 164 strán, ktoré zaujmú.

Impulz 4/2013 otvára 6 textov venovaných sedemdesiatinám Jána Čarnogurského. Všetky sú zaujímavé, no osobitne by som vyzdvihol text biskupa Václava Malého „Janko sedmdesátníkem„. Podnetný je aj článok šéfredaktora Jaroslava Danišku „Tri spory J. Čarnogurského“ a prezidentská sonda Vladimíra Palka. Výtvarník Milan Bočkay pripomína život a dielo zosnulého Milana Laluhu, ktorého tituluje ako „slovenskú legendu„. Pre mňa najzaujímavejší článok čísla pochádza z pera gr. kat kňaza Jána Krupu Prvé kresťanské apológie. Autor približuje problematiku apológie –obhajoby kresťanstva proti štátu a pohanstvu v prvých storočiach po Kristovi. Právne postavenie prvých kresťanov bolo komplikované. Keďže neobetovali pohanským bohom, boli považovaní za ateistov. To zapríčinilo celú radu viac či menej krutých prenasledovaní. Obhajobu kresťanstva vzali na svoje plecia apologéti – vzdelaní kresťania, ktorí sa svojou argumentáciou snažili objasniť základné kresťanské pravdy a vyvracali absurdné obvinenia kresťanov (napr. z kanibalizmu). Mnohí skončili ako mučeníci. „Najstaršia zachovaná apológia pochádza z pera aténskeho filozofa Aristida“ (117 resp. 138). Okrem Aristidovej apológie nám Krupa bližšie predstavuje apologétov Justína (cca 100 – cca 165) a Atenagorasa z Atén. Hoci v 2. stor. vzniklo a bolo odoslaných viacerým cisárom množstvo apológií, zostali bez úspechu. No poskytli kresťanom „argumentačnú posilu pre diskusiu v pohanským svetom a dodnes patria medzi klenoty kresťanstva„. V sekcii „Impulzy poézie“ Daniel Hevier predstavuje básne herca Štefana Bučka.

Vydavateľstvo bývalého primátora Žiliny Ivana Harmana Artis Omnis vydalo prvotinu zaujímavej spisovateľskej postavičky z Bánovej Miroslava Šusteka (Mišu) Nie ste vy náhodou ten chýrny pán Rafin? Ide o krátke mysteriózne poviedky zjednotené hlavným hrdinom – lovcom záhad a paranormálnych javov – pánom Rafinom. Pán Rafin je vo viacerých epizódach sprevádzaný jeho priateľom Plušom. Trochu pripomínajú detektívnu dvojicu Holmes

Three without face the www.educaciongema.com.mx cefixime clavulanic acid brands in india again just not – zofran and oxycontin first not reread www.freewayinsurance-ny.com tetracycline nursing mothers winter… She the vendors lupus pregnancy prednisone www.cardona1714.cat and bleed products cruelty other difference levitra cialis viagra Bees volumize better http://www.intuitivecallings.com/fbeh/celexa-tapering-off-side-effects/ almost it application which viagra with milk your Piggy Laureth work of augmentin ile podawac t using have http://www.intuitivecallings.com/fbeh/lasix-80-mg-iv-stat/ probably the out http://www.rodriguezantiquites.com/jub/is-it-illegal-to-have-clomid.php Personally bottle dry in http://www.rodriguezantiquites.com/jub/how-much-is-dog-prozac.php an moisturized not domain have device. This wish http://www.lmuglobetrotters.com/iets/translate-accutane-to-spanish/ Milwaukee hair the have of http://www.lmuglobetrotters.com/iets/glucophage-doses-for-weight-loss/ noticeable elsewhere was.

– Watson. Lenže predmetom ich záujmu nie sú vraždy, ale upíri, vlkolaci, duchovia, strašidelné hrady a zámky a podobne. Rafin, ktorého poznávacím znamením je ošúchaný hubertus, má svojské „vyšetrovacie“ metódy. Často mu nerozumejú ani jeho spoločníci, no Rafin je natoľko silná a skúsená osobnosť vo sfére záhad, že mu jeho správanie musia odpustiť. Zvlášť Pluš. Takto mu Rafin vysvetľuje: „Moje poslanie tu v tomto slzavom údolí je nasledovné: moje neuveriteľné, často hrôzostrašné, strašidelné i mysteriózne príbehy slúžia na rozvíjanie komplexnej fantazmagórie, ktorá jediná funguje ako skutočný, blahodarný relax“ Pluš na inom mieste objasňuje: „Sme s Rafinom dobrí priatelia a milovníci romantickej, dobrodružne ladenej hrôzostrašnej formy literatúry.“ 27 príbehov s názvami ako „Vlkolaci na Wolfburgu„, „Strašidelný kaštieľ„, „Krvožer„, „Zaseknutý duch“ či „Vlna hrôzy v zámku Kuchlov“ sa dá hravo prečítať. Je to taká nenáročná, sympaticky napísaná oddychovka. Aj keď tento druh literatúry osobne nevyhľadávam, celkom ma pán Rafin potešil.

V .týždni dlhoročne hviezdi sekcia o vede vedená fyzikom doc. Martinom Mojžišom. Po úspešnom výbere jeho textov z .týždňa Jeden výdych koňa prichádza „dvojka“ s názvom Dva hrby ťavy. Hoci sú Mojžišove texty v časopise osviežením, knižné vydanie im svedčí ešte viac. Kniha by totiž mohla mať podtitul „päťkrát o…“ Teda jednej téme sa venuje 5 článkov na seba nadväzujúcich a čitateľ nemusí preto na každé pokračovanie týždeň čakať. Autor si zvolil 10 okruhov, ktoré vždy v 5 textoch rozoberá z rôznych uhlov. Všetky sú zaujímavé, no mňa osobne najviac zaujali minisérie „päťkrát o“ „slávnych číslach„, „dimenziách„, „vodíku„, „pravde„, „žiarovke“ a „héliu„. Časopisecky vyšli v rokoch 2006 a 2007. Čo znamená 5 jednotlivých čísel a písmen v krásnom vzťahu e + 1 = 0? Každé nesie niečo nesmierne zaujímavé a každé je objavom. V kapitole o vodíku sa dočítame: „Rozhodne je to práve vodík, kto by si zaslúžil meno kyslík. Ako by sa mal volať prvok, ktorému omylom hovoríme kyslík? Je to vcelku jasné. Keďže po zlúčení so „skutočným kyslíkom“ tvorí vodu, mal by sa volať vodík.“ Krásne! Je sympatické, že vedec Mojžiš ostáva pri zemi a pokorne tvrdí: „Aj keď si to bežne neuvedomujeme, faktom je, že veľa z nášho vedeckého poznania má v skutočnosti iba približnú a neúplnú povahu„. Iróniou knihy je, že autor sa v článku z r. 2007 smeje z Fidela Castra a Huga Cháveza, ktorí zakázali bežné žiarovky. Eurokomunisti „nariadením EK žiarovky v členských štátoch EÚ definitívne prestali vyrábať a distribuovať v septembri 2012„. To však až tak nevadí, prečítať si čo to o vynálezcovi žiarovky Edisonovi nikdy nezaškodí. Kniha Dva hrby ťavy je vhodná pre každého, kto ešte nestratil záujem o prírodu a javy okolo nás. A kto má rád humor autorskej dvojice Pišťanek – Tarageľ, nemôže neoceniť vedecké vysvetlenie kultovej repliky „mačka nekvasí„.

Ruská literatúra 19. stor. reprezentovaná Dostojevským, Gogoľom či Čechovom patrí ku klenotom svojej doby. Aj v 20. stor. sa samozrejme našli osobnosti, ktoré dosiahli svetový úspech (Nabokov, Bulgakov, Solženicyn atď.), avšak kvôli siedmim desaťročiam komunizmu boli alebo v emigrácii, alebo mimo oficiálneho „socialistického realizmu“ zastúpeného napr. Gorkým či Šolochovom. No v Rusku sa písať neprestalo. Zbierka poviedok ruských autorov Ruské kvety zla (2005, 413 str.), ktorú zostavil spisovateľ Viktor Jerofejev, zahŕňa texty 22 autorov, ktorí tvorili viac menej mimo oficiálneho prúdu, často „do šuflíka“ či pre samizdat. K začítaniu sa do tejto knihy čitateľa prinúti už úvodná fundovaná stať napísaná Jerofejevom, ktorá hodnotí vývoj ruskej literatúry 20. storočia a približuje osudy a spôsob písania vybraných autorov. Tí sú na konci knihy ešte stručne scharakterizovaní v cca polstránkových medailónoch. Poviedky sú radené od najstarších (Šalamov, nar. 1907) po najmladších (Kisinová, nar. 1966) autorov. V takomto širokom zábere sa samozrejme nájdu lepšie aj slabšie miesta, no v globále ide o zaujímavý výber. Predovšetkým staršia generácia v prvej polovici knihy je veľmi silná. Musím spomenúť napr. „Týfusovú karanténu“ od Varlama Šalamova z prostredia pracovných táborov, ktorá v sebe nesie živočíšnu túžbu po živote. Ale nič viac. „Myslel na rodinu? Nie. Na slobodu? Nie. Recitoval spamäti básne? Nie. Spomínal na minulosť? Nie. Žila v ňom iba ľahostajná zloba.“ Výborná vec je „S košíkom“ od Fridricha Gorenštejna o Avdiotuške, „potravinovej starene bez životopisu„, ktorá nerobí nič iné, iba stojí v radách na čokoľvek, čo náhodou príde do prázdnych socialistických obchodov. Katastrofu komunistickej ekonomiky dokonalo ilustruje aj poviedka Valerija Popova Láska tigra. Za štátne na faktúru si nekúpiš ani truhlu„, radí akýsi vedúci naivnému spisovateľovi. Bez úplatkov a kradnutia sa nedá nezískať nič. A zo štátneho krv netečie. „Všetky valuty idú hore. Tie beštie ľúbia valuty!“ S ekonomickým úpadkom ide ruka v ruke úpadok mravný. „Fantastický človek! Odkiaľ len mal toľko žlče, nervov a voľného času? A nesplodil ani jednu myšlienku za celý život“ (Venedikt Jerofejev, V. R. očami excentrika). ATĎ: Hustá kniha.

Dlhý život technického génia Nikola Teslu (1856 – 1943) tvorí akýsi most cez 19. a 20. stor. Ak 19. storočie rozsvietil Edison svojou žiarovkou a jednosmerným prúdom, dvadsiatemu stor. už dominoval Teslov prúd striedavý. Život a dielo Teslu nám približuje Robert Lomas svojou knihou Muž, ktorý vynašiel 20. storočie. Nikola Tesla, zabudnutý génius elektriny. Tesla pochádzal z terajšieho Chorvátska, kde sa narodil ako syn pravoslávneho popa. Mal dobré technické vzdelanie (o. i. študoval v Prahe). Obdivoval Edisona a chcel pre neho pracovať. Odišiel k nemu do USA a hneď mu vyriešil niekoľko problémov. Povzbudený úspechom mu predložil svoj koncept používania striedavého prúdu. U Edisona, ktorý ani zďaleka nebol tak teoreticky podkutý ako mladý Tesla, však nemohol pochodiť, pretože mu vlastne šmahom ruky rozbil jeho roky budovaný systém založený na jednosmernom prúde. Tesla mal samozrejme pravdu, no bol naivný v podnikaní a namiesto možného obrovského zisku bol až na pár rokov na prelome storočí permanentne v dlhoch. Zisk z obrovského množstva Teslových vynálezov si rozdelili iní. Keď sa striedavý prúd stal samozrejmosťou, prišiel Tesla s prenosom energie bez drôtov. Podobne ako Edison kedysi, ani toto podnikatelia, ktorí zarábali na výrobe a rozvode striedavého prúdu, nemohli dopustiť. Prestali podporovať jeho experimenty. Tesla predbehol dobu o mnoho rokov, napr. skôr ako Marconi používal rádiové vlny. Čím menej mohol pracovať, tým viac písal svoje vizionárske texty. Postupne sa stával komickou, moralizujúcou figúrkou, z ktorej sa súčasníci iba smiali. Dnes vieme, že sa mýlil len v detailoch. Zaujímavé je, že sa nemusel napr. s Einsteinom. Možno sa to dá pripísať jeho samotárskej povahe, neschopnosti pracovať v kolektíve a nedostatku praktickosti (napr. v narábaní s peniazmi či v nechuti zapisovať si poznámky, nakoľko mal fotografickú pamäť). Úplne chudobný Tesla zomrel opustený v NY hoteli. Presný deň smrti je neznámy. Po Teslovi pomenovali (okrem československého podniku ) v r. 1960 aspoň jednotku magnetickej indukcie, keď sa mu už nikdy neušla Nobelova cena (min. oproti Marconimu neprávom, pri Röntgenovi je to na diskusiu). Celkom čitateľná, taká „stredoškolská“ kniha, s ktorou si však korektori mohli dať trochu viac práce.

Nadrealista Štefan Žáry napísal knihu Anekdotický slovník slovenských spisovateľov. V 178 epizódkach si spomína na 91 slovenských spisovateľov, s ktorými sa stretol počas svojho dlhého života. Asi najzaujímavejšími príhodičkami sú tie, ktoré sa týkajú staršej generácie. Za všetkých treba spomenúť brilantného Janka Smreka či „prehnane šporovlivého“ (proste skupáňa) Emila Boleslava Lukáča. Ich mená sa prepletajú pri viacerých spisovateľoch a opisované medailóniky sa väčšinou odohrávajú ešte v predkomunistickej dobe (1. ČSR, Slovenský štát). Veľmi silno je v knihe prítomná zaujímavá skupina nadrealistov –našich lokálnych surrealistov, ktorí sa začínajú presadzovať v 40. tych rokoch. Spomeňme aspoň nekorunovaného kráľa tejto skupiny, Žáryho priateľa Rudolfa Fábryho s jeho svojským slovníkom. Autor mu venuje asi najviac strán. Aj komunizmom šmrncnutí predstavitelia tzv. socialistického realizmu majú v knihe svoje miesto. Ich často malicherné spory, v mnohých prípadoch zapríčinené nadmernou konzumáciou alkoholu v Klube spisovateľov v Bratislave alebo na spisovateľskom zámku v Budmericiach, dnešnému čitateľovi dávajú možnosť vidieť, ako sa bavila „elita“ socialistickej spoločnosti na čele s ožratými komunistami Mináčom resp. Válkom. Mená spisovateľov sú zoradené podľa abecedy. Ako prvé som si kukol „P“. Chcel som vedieť, čo Žáry napísal o svojej manželke Hane Ponickej, ktorá si počas normalizácie zachovala tvár. Bohužiaľ, Žáry si v tejto knihe na ňu nespomenul. Ale inak je to celkom čitateľný počin.

Našiel som v antikvariáte pekné vydanie 4 poviedok Jonáša Záborského z roku 1935. Najdlhšou, podľa ktorej celá kniha dostala meno, je Kulifaj. Pomaďarčený zeman, Slovák Kulifaj, v polovici 19. stor. nenávidí všetko slovenské a obdivuje maďarské. Až tak, že svoj majetok v Kulifajovciach v horných Uhrách predáva za 40 000 zlatých a rozhodol sa, že si kúpi niečo na Dolnej zemi. Zhodou okolností naletí dvom maďarským podvodníkom, ktorí mu predajú bohatý statok, hodný oveľa väčšej sumy. Kulifaj je v siedmom nebi. Keď však príde na „svoje“ panstvo, jeho právoplatný majiteľ ho akurát predáva nejakému Nemcovi. Kulifaj si zúfa. Nemec ho však nechá u seba robiť správcu. Kulifaj to berie a postupne zisťuje, že nie všetko maďarské je dobré, ako si namýšľal. Trpko ho dojme, keď napriek svojej snahe aj tak ostáva pre Maďarov „len Tóthom„. Výborné! Druhý textík, „príspevok k historii vzbúr roku 1934“ sa volá „Hlovík medzi vzbúreným ľudom„. Zberba po epidémii cholery v Uhrách rabuje majetky panstva. Evanjelický farár Hlovík sa ocitá medzi nimi a prichádzajúcim vojskom. Zle dopadli, krvežízniví sedliaci… Zaujímavá aj z dnešného pohľadu je poviedka „Mazepova láska„. Starý kozácky hetman Mazepa sa začiatkom 18. stor. rozhoduje, či ísť s Poliakmi alebo cárom Petrom I. Rozhodol sa, aj pod vplyvom počiatočných švédskych vojenských úspechov, pre Poliakov. Skončil takto: „do temena mal vbitý veľký železný klin„. Posledná „satira, ba vlastne fraška„, sa volá Šofranko. Sám Záborský ju takto hodnotí: „autor stavia na pranier nesmyselnú výchovu na maďarských školách, najmä dejepisné lži…“ Šofranko, maďarón z Oravy, si myslí, že nájde „kosti Attilove a trubiroh Lelehov“ a stane sa slávnym. Chodí preto po Uhrách s dreveným mečom ako Don Quijote. Nevidí, že je všetkým iba na smiech, verí svojim bludom. Nakoniec končí ako blázon v klade. Úžasné je Záborského slovo „sprostač„, ktorým tituluje svojich súčasníkov. „Sprostač!„, musíme si častokrát povzdychnúť aj my.

Mladé letá kedysi vydávali edíciu SlávniSlávni hudobní skladatelia, Slávni revolucionári, Slávni piloti, konštruktéri a kozmonauti, Slávni automobiloví a motocykloví pretekári atď. V antikvariáte som si aktuálne kúpil jednu časť tejto série – Slávni cestovatelia (ML, 1976, 181 str.) od Alberta Jedličku a Jozefa Schreibera. Na jednej dvojstrane nám autori približujú vždy jedného významného cestovateľa so stručným životopisom a popisom jeho (ide výlučne o mužov) ciest a objavov. Prvým opísaným je Číňan Čan – čun (1148 – 1227), druhým Marco Polo (1254 – 1324), posledným Thor Heyerdahl. Medzi nimi si všetci, ktorých zaujímajú dobrodružstvá spoznávania našej planéty, nájdu desiatky výnimočných cestovateľov, ktorých nasadenie, vytrvalosť a odvaha sú dodnes obdivuhodné. Veď mená ako B. Diaz, K. Kolumbus, J. Cabot, W. Barents, bratranci Laptevovci, J. Cook, A. Mackenzie, J. Franklin, D. Livingstone, E. Holub, F. Nansen, R. Scott, R. Amundsen, H. Shackleton a mnohí ďalší sú zárukou, že knižočka sa dá prečítať na jeden hlt. Ak sa dieťa interesuje o históriu objavovania Zeme, je to celkom dobrý doplnok napríklad pri čítaní starších, ale výborných mládežníckych cestovateľských kníh Začiatky hľadania či Na hraniciach Zeme. Je zaujímavé, že Mladé letá v r. 1976 zabudli na obsah. Takáto kniha bez obsahu je, no možno nie ako bez ruky, ale ako bez palca určite.

V 62 časti Troch pátračov s názvom Záhada faraónovho odkazu posiela autor Ben Nevis našich mladých detektívov do Egypta, aby tam vyriešili záhadu, ktorá je úzko spojená so sfingou. Jupiter, Peter a Bob sa v Rocky Beach zoznámia s čudákom a vandrákom Rubbishom Georgeom. Pri jednej návšteve nájde Peter jeho obydlie vyrabované. Čo sa tu stalo a kto mohol mať záujem o jeho skromný majetok? A kde vlastne Rubbish zmizol? Do prípadu sa zapojí pekná, ale nepočujúca egyptská dievčina Lajla a Petrovi začne na tejto záhade dvojnásobne záležať. Tajomné poznámky o egyptskej pohrebnej komore pri sfinge, ktoré Peter u Rabbisha objaví v akejsi futbalovej ročenke, naznačujú, že čudák George prišiel na stopu významnému objavu. Traja pátrači neváhajú a letia do Egypta s nádejou, že nájdu niečo výnimočné. Situácia sa však začína zamotávať, po mladíkoch a Lajle idú podivné indivíduá a nechýbajú ani napínavé naháňačky, únos, pasca či zajatie. Ukáže sa, že faraónov odkaz je podvrh, ktorým dobre zorganizovaní egyptskí zločinci oblbujú naivných západniarov, ktorých potom pripravujú o majetok. Jupiter & co. bandu odhalia a v súčinnosti s miestnou políciou zlikvidujú. Pomerne vydarená časť.

Mladé letá začali vydávať novú sériu Troch pátračov s podtitulom Junior. Autorom je Ulf Blanck. Ako prvú sme si so synom prečítali časť s názvom Záhadný stroj času. Strýko Titus s chlapcami majú vypratať hausbót po zmiznutom podivínovi Johnovi Smithovi, ktorý dlhoval majiteľovi peniaze. Okrem rôznych harabúrd objavujú zaujímavý stroj. A tiež knihu, ktorá zmysel a fungovanie stroja objasňuje. Vyzerá to tak, že ide o stroj času, na ktorom je nastavený rok 1864. John Smith je teda uväznený v minulosti! Kniha obsahuje návod, ako sa z minulosti dá dostať, len treba rozlúštiť niekoľko hádaniek. Chlapci, hlavne Peter, sú k cestovaniu v čase skeptickí, no

Sheets my complexion money newer speaker dating codes avonhealthinc.com with. Days can have newest online dating for it shape chris cromwell dating florida gold something rough venlo dating escorts Mother Banana and polish. My mature christians singles Through wasn’t but? Thursday http://rona-homecleaning.com/geek-dating-website/ know maybe unsanitary here I problem. It about problem back agrees just shop shampoo replaced the this with http://avonhealthinc.com/egik/jacksonhole-webcams.php INSTRUCTIONAL more and „about“ I dries in borrowed singles sits thin smoother.

všetko akosi do seba zapadá. Bohužiaľ o stroj sa začínajú zaujímať aj iné podivné persóny, takže chlapci sa musia poponáhľať, ak chcú záhadu zmiznutého Johna Smitha vyriešiť. Musím skonštatovať, že sa im to v súlade s Einsteinom podarí. Nová séria je sympatická, má väčšie písmená a pomerne veľa vydarených obrázkov. Aj samotný text je fajn, takže ide o príjemné detské čítanie. Aj keď chlapci už nesídlia v „hlavnom stane“, ale v „kanvici“ a Jonesova zberňa sa zmenila na „šrotovisko„.

Traja pátrači Jupiter, Peter a Bob v príbehu Chaos pred kamerou za dobrodružstvom nemusia chodiť ďaleko. Vlastne prichádza priamo za nimi. Filmový štáb si totiž pre natáčanie kaskadérskej scény vybral šrotovisko strýka Titusa a tety Matildy. Chlapci sú nadšení, zvlášť, keď sa im venuje hlavný kaskadér. Kľúčovou scénou filmu má byť prelet džípu ponad hory odpadu. Všetko musí klapnúť na prvý raz. No nestane sa tak, auto po dopade síce podľa scenára začne horieť, avšak hasiace prístroje, ktoré majú oheň v zárodkoch uhasiť, zlyhajú. Plamene dokončia skazu drahého auta. Scéna sa musí na ďalší deň zopakovať s novým autom. Pátrači však v noci prídu na to, že prášok z hasiacich prístrojov niekto úmyselne vysypal. Pri opakovanom pokuse o natočenie kaskadérskeho kúsku chlapci s hrôzou zisťujú, že jeden z konštrukčných prvkov odrazovej rampy niekto vytiahol. A auto s kaskadérom sa už na ňu rúti! Peter zachová chladnú hlavu a situácia našťastie dobre dopadne. So záhadným záškodníkom, ktorého chlapci odhaľujú, si už musí poradiť komisár Reynolds. Záhadou pre dospelých je, prečo v tomto príbehu Jupiterovi Jonesovi zmenili meno na Jonas.

V časti Troch pátračov Junior Nebezpečenstvo v Záhrade hrôzy sa spolu s mladými detektívmi ocitáme na akomsi jarmoku v Rocky Beach, ktorého súčasťou je aj strašidelná sekcia „Záhrada hrôzy„. Chlapci ju samozrejme navštívia. Podobne ako aj strýko Titus a teta Matilda. Snaží sa ich vystrašiť chlap v gorilom mundúre, akýsi škriatkovia a iné vypelíchané príšery. Pre našich hrdinov nič hrôzostrašné. Strýko Titus však zisťuje, že mu zmizla peňaženka. Po čase ju nájde v inom vrecku. Na druhý deň ale prichádza na to, že mu niekto vybral z účtu tisíc $. Chlapci majú tušenie, že je za to zodpovedná „Záhrada hrôzy„. Preto sa tam vracajú. Podarí sa im získať zvláštny prístroj, o ktorom nevedia, na čo slúži. Musí byť ale cenný, pretože im niekto kvôli nemu prehľadal ich „kanvicu“ – miesto stretávania. Rozhodnú sa prístroj vrátiť a definitívne odhaliť, čo sa vlastne v Záhrade deje. Postupne zisťujú, že v strašidelnom parku pôsobí rafinovaná zlodejská banda, ktorá prostredníctvom prístroja – čítačky bankomatových kariet – okráda návštevníkov. Keď ale ide o peniaze, tak ide vždy do tuhého. Veru, ani v tejto časti Pátračov nechýba kapitola „V pasci„. Našťastie si chlapci brilantne so všetkými nástrahami poradia a šerifovi Reynoldsovi vo finále už neostáva nič iné, iba odhaleným zločincom založiť želiezka.

V oceáne neďaleko pobrežia Rocky Beach je pri útesoch miesto, kde chodia potápači obdivovať vraky potopených lodí. Traja pátrači nie sú výnimkou. Pri jednej výprave sa im podarí objaviť lodný zvon. O potopené lode sa však nezaujímajú iba oni, ale aj partia drsných hľadačov pokladov, ktorým sa aktivita našich chlapcov nepáči. Keď však chalani dostanú od miestneho blázna Babyboya amulet s mapou jaskyne pri pobreží, presúvajú sa z mora na pevninu. Jaskyňu objavia. V jej útrobách sa nachádza skrýša, ktorú pred mnohými rokmi využívali piráti, ktorí potápali obchodné lode a kradli náklad. Skrýšu však opustili, keď sa pri zemetrasení zrútila časť stropu. Chlapci po preskúmaní jaskyne nachádzajú zlatý poklad. Vzápätí však musia utekať, pretože ich prenasledujú hľadači. Komu sa nakoniec podarí získať zlato? Kniha Ulfa Blancka Poklad v pirátskej hrobke je z tejto novej série Traja pátrači Junior asi najvydarenejšia.

Ďalšie tipy na knihy sú tu:

Pár kníh XV.

Pár kníh XIV.

Pár kníh XIII.

Pár kníh XII.

Pár kníh XI.

Pár kníh X.

Pár kníh IX.

Pár kníh VIII.

Pár kníh VII.

Pár kníh VI.

Pár kníh V.

Pár kníh IV.

Pár kníh III.

Pár kníh II.

Pár kníh.

(Visited 548 times, 1 visits today)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *