Debata s profesorom Pavlom Šajgalíkom o vede

Vo štvrtok 23. 1. 2014 prijal pozvanie na diskusiu profesor RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc., dlhoročný šéf jedného z najúspešnejších ústavov Slovenskej akadémie vied – Ústavu anorganickej chémie a aktuálne podpredseda SAV pre ekonomiku. Rodák z Bratislavy vyštudoval fyziku plazmy na Prírodovedeckej fakulte. Po škole ako nestraník hľadal zamestnanie. No a keďže prostredie akadémie bolo v čase normalizácie predsa len istým ostrovčekom „pozitívnej deviácie“ (pôsobili tu napr. bratia Mikloškovci…), prijal tesne pred svadbou ponuku práce na Ústave anorganickej chémie, kde sa začal venovať keramike. Tá sa mu stala nielen objektom vedeckého záujmu, ale zdá sa, že aj koníčkom, o ktorom vie zaujímavo rozprávať.

Nie je všeobecne známe, že najstarší zachovalý kultúrny artefakt, Věstonická venuša z neďalekého Břeclavska je z keramiky. Práve výnimočné vlastnosti tohto materiálu umožnili soške „prežiť“ desaťtisíce rokov. Ľudstvo postupne keramické materiály zlepšovalo až tak, že dnes ich vieme použiť v množstve aplikácií v extrémnych prostrediach (izolačné platničky na raketopláne, náhrady kĺbov, vodovodné batérie…). Prof. Šajgalík sa stal po páde komunizmu, keď sa otvorili dvere do svetových vedeckých pracovísk, jedným z najuznávanejších odborníkov v tejto oblasti. Spolupracoval napr. pri vývoji keramického motora (Mercedes), rôznych extrémnych obrábacích nástrojov s vysokou tvrdosťou, venoval sa „inteligentnej“, samodetekčnej keramike či príprave nepriestrelných skiel a viest.

V poslednom období labák na Dúbravskej vymenil za kanceláriu na Štefánikovej, keďže sa stal podpredsedom celej Akadémie. Oblasť vedy a vzdelávania resp. „vzdelanostná ekonomika“ na Slovensku je síce dlhodobo mantrou v ústach politikov, no výdavky na ich podporu sa nezvyšovali ani pri ťažko opakovanom ročnom raste nad 10 % HDP po skončení druhej Dzurindovej vlády. Samozrejme nedá sa všetko zredukovať len na chýbajúce peniaze. Ide o komplexný problém. Má štát podporiť len úspešné (komerčne) ústavy Akadémie? Čo s humanitnými? Treba nám platiť napr. etnológiu, ktorá logicky nemôže mať taký impakt vo vedeckých časopisoch, ako napr. virológia? Alebo celú SAV zrušiť? „Keď raz niečo zlikvidujete, už sa to veľmi ťažko obnovuje“, tvrdí profesor. Ideálne námety na príjemné večerné posedenie pri víne.

Plepo

Pridať komentár

Security Code:

Stalo sa...

27. 2. 1946

Česko - slovenská a maďarská vláda uzavreli dohodu o výmene maďarského obyvateľstva zo Slovenska za slovenské obyvateľstvo z Maďarska. V rámci tejto dohody sa z Maďarska dobrovoľne prihlásilo asi 70 000 osôb, ktoré sa presťahovali na Slovensko (reslovakizácia), kým do Maďarska bolo vysťahovaných asi 90 000 slovenských občanov maďarskej národnosti.

27. 2. 1948

Utvoril sa nový 'Zbor povereníkov' s absolútnou väčšinou komunistov. Za predsedu bol potvrdený Dr. Gustáv Husák, čo dokazuje jeho kolaborantstvo na protidemokratickom februárovom puči komunistov. Ako jedno z prvých opatrení nového režimu bolo zakázanie vydávania väčšiny katolíckych časopisov na Slovensku. Miestni funkcionári začali svojvoľne prenasledovať kňazov, prepadávať kláštory a iné cirkevné inštitúcie.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo

Kategórie