Stretnutie so šľachtiteľkou viniča Dorotou Pospíšilovou

Výroba vína je civilizačná záležitosť. Rimania považovali za barbarov tie národy, ktoré nedorábali víno. Slovensko leží na severnej hranici pestovania viniča. Naša poloha a podnebie limituje určité odrody, obzvlášť pri červených vínach. Tomu, ako pripraviť taký vinič, ktorý by v našich podmienkach prinášal ekonomicky zaujímavú kvantitu spolu s kvalitou, zasvätila celý svoj profesionálny život významná šľachtiteľka hrozna pani Ing. Dorota Pospíšilová. Krásna a vitálna pani plná optimizmu sa s nami prišla podeliť o svoje bohaté skúsenosti. Jej rozprávanie o šľachtení Vitis vinifera sme s úžasom počúvali pri degustovaní jej šľachtencov od vinohradníka Blahu zo Zelenča, ktorý sa týmto odrodám profesionálne venuje.

Odrody Devín a Dunaj pripravené pani Pospíšilovou sú už víno milujúcej verejnosti dostatočne známe a zažívajú ako spotrebiteľský, tak ak pestovateľský boom. Sú však len kvapkou v mori (vína) toho, čo sa pani Pospíšilovej a ľuďom okolo nej podarilo dosiahnuť. Počet odrôd, ktoré vyšľachtila, sa blíži k 2 tisícom. Majme pritom na pamäti, že hrozno od zasadenia semienka prinesie úrodu až po 7 rokoch, čiže tu ide o beh na veľmi dlhé trate. Tie najúspešnejšie odrody dostali svoje mená podľa slovenských reálií. Červené vína s názvami Nitra, Váh, Rimava (mňam!), Rudava, Hron a ďalšie z výborného ročníka 2009, ktoré sme ochutnali, sú dôkazom toho, že šľachtenie, teda „vyťahovanie“ a kombinácia najlepších znakov a vlastností rôznych odrôd má zmysel. Štátna podpora šľachtenia viniča sa ale viac menej u nás skončila. O šľachtence sa starajú osvietení vinohradníci, ktorí sa v problematike vyznajú. Som presvedčený, že dielo pani Pospíšilovej sa postupne stane akýmsi našim rodinným striebrom, ktorým budeme môcť konkurovať aj tradičným vinohradníckym krajinám.

Výnimočná žena! Prinútila nás trochu si oprášiť vedomosti z prírodopisu a biológie. Veľmi príjemný večer.

Plepo

(Visited 203 times, 1 visits today)

Stalo sa...

20. 6. 1949

Pápež Pius XII. osobitným dekrétom vyhlásil tzv. 'Katolícku akciu' v Československu za schizmatické hnutie, ktoré si bezprávne prisvojilo názov 'katolícka'. Jej iniciátorov a všetkých kňazov i laikov, ktorí do nej vedome a dobrovoľne vstúpili, vyhlásil za odpadlíkov, postihnutých najťažším cirkevným trestom exkomunikácie (vyobcovaním z Cirkvi), od ktorej ich môže oslobodiť iba Apoštolská stolica. Komunistická vláda nasadila do všetkých biskupských úradov tzv. 'štátnych zmocnencov', ktorí kontrolovali deň i noc všetky pohyby, kontakty a činy biskupov a ich najbližších spolupracovníkov.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo