Stretnutie so šľachtiteľkou viniča Dorotou Pospíšilovou

Výroba vína je civilizačná záležitosť. Rimania považovali za barbarov tie národy, ktoré nedorábali víno. Slovensko leží na severnej hranici pestovania viniča. Naša poloha a podnebie limituje určité odrody, obzvlášť pri červených vínach. Tomu, ako pripraviť taký vinič, ktorý by v našich podmienkach prinášal ekonomicky zaujímavú kvantitu spolu s kvalitou, zasvätila celý svoj profesionálny život významná šľachtiteľka hrozna pani Ing. Dorota Pospíšilová. Krásna a vitálna pani plná optimizmu sa s nami prišla podeliť o svoje bohaté skúsenosti. Jej rozprávanie o šľachtení Vitis vinifera sme s úžasom počúvali pri degustovaní jej šľachtencov od vinohradníka Blahu zo Zelenča, ktorý sa týmto odrodám profesionálne venuje.

Odrody Devín a Dunaj pripravené pani Pospíšilovou sú už víno milujúcej verejnosti dostatočne známe a zažívajú ako spotrebiteľský, tak ak pestovateľský boom. Sú však len kvapkou v mori (vína) toho, čo sa pani Pospíšilovej a ľuďom okolo nej podarilo dosiahnuť. Počet odrôd, ktoré vyšľachtila, sa blíži k 2 tisícom. Majme pritom na pamäti, že hrozno od zasadenia semienka prinesie úrodu až po 7 rokoch, čiže tu ide o beh na veľmi dlhé trate. Tie najúspešnejšie odrody dostali svoje mená podľa slovenských reálií. Červené vína s názvami Nitra, Váh, Rimava (mňam!), Rudava, Hron a ďalšie z výborného ročníka 2009, ktoré sme ochutnali, sú dôkazom toho, že šľachtenie, teda „vyťahovanie“ a kombinácia najlepších znakov a vlastností rôznych odrôd má zmysel. Štátna podpora šľachtenia viniča sa ale viac menej u nás skončila. O šľachtence sa starajú osvietení vinohradníci, ktorí sa v problematike vyznajú. Som presvedčený, že dielo pani Pospíšilovej sa postupne stane akýmsi našim rodinným striebrom, ktorým budeme môcť konkurovať aj tradičným vinohradníckym krajinám.

Výnimočná žena! Prinútila nás trochu si oprášiť vedomosti z prírodopisu a biológie. Veľmi príjemný večer.

Plepo

Stalo sa...

24. 6. 1843

V Jasenovej na Orave sa v rodine evanjelického farára Ctiboha Zocha, Štúrovho spolupracovníka, narodil Ivan Branislav Zoch, slovenský fyzik a polyhistor, národný buditeľ. Po skončení štúdia v r. 1866 bol zvolený za profesora na slovenské gymnázium v Revúcej. Už v prvom roku pobytu bol väznený maďarskými úradmi. V  roku 1869 mu vychádza prvá, priekopnícka slovenská učebnica fyziky pre stredné školy: 'Physika, čili silozpyt pre slovenské gymnásia, reálky a domáco poučenie'. 'Physika' má 178+6 strán a 248 obrázkov, ktoré autor sám nakreslil. V r. 1873 vychádzajú ďalšie Zochove učebnice: 'Krátky návod k vyučovaniu telocviku hlavne pre národnie školy' a 'Počiatky názornej merby'. Kvôli príkoriu zo strany štátu odchádza do Chorvátska, kde prekladá Kukučínov 'Dom v stráni' do chorvátčiny. Najnáročnejším dielom Zocha je 'Enciklopedija hrvatska I. a II.'(vyše 600 strán), vydávaná v Osijeku v rokoch 1885– 1887. Na Svetovej výstave v Paríži v r. 1867 vystavoval svoj prístroj na meranie rýchlosti zvuku v plynoch. Zomrel 27. decembra 1921 v Modre.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo

Kategórie