Debata s profesorom Martinom Homzom

Historik Martin Homza, profesor na Katedre slovenských dejín na Filozofickej fakulte UK, je jedným z našich najlepších odborníkov na stredoveké dejiny „karpatského bazénu“. Jeho pohľad na dejiny je, dovolím si tvrdiť, niekedy až „mýtoborný“ a, ako tvrdia aj jeho študenti, v mnohom odlišný od historiografie, akú poznáme zo základo a stredoškolských učebníc dejepisu. Tá je podľa neho ešte stále v zotrvačnom vleku československej historiografie, ktorá kládla dôraz skôr na dejiny českých zemí, než na dejiny Uhorska, tie najstaršie nevynímajúc. Počas zaujímavej prednášky podporenej prezentáciou vybraných máp, textov a obrázkov z najdôležitejších kroník sme sa preniesli o tisícročie dozadu a rozmýšľali nad tým, čo sa v tomto priestore dialo. „Neprišiel som vám povedať, ako to bolo, ale ako to určite nebolo“, povedal hneď v úvode profesor. Pochybovanie, resp. opatrná skepsa, je pre vedca dôležitá. Zvlášť pre historika, poznajúc, čo dokážu porobiť s vedomím ľudí „historici“ ktorí dostanú monopol na jediné pravé vysvetľovanie dejín.

Istým východiskovým textom k debate bola esej „Vznik Uhorského kráľovstva“ z Impulzu 1/2013. Martin Homza priblížil všetky najdôležitejšie stredoveké kroniky popisujúce vznik Uhorska (Gesta Hungarorum, Uhorsko-poľská kronika, Obrázková kronika…), ktoré však vznikajú až v 13. storočí. Prečo až tak neskoro, ako, za akých okolností, na čiu objednávku? Tieto otázky je dôležité poznať, vedieť ich zasadiť do historického (aj literárneho) kontextu a treba skúšať na ne hľadať odpovede. Stane sa nešťastie, keď sa tieto texty nekriticky zoberú ako doslovné berné mince, lebo to môže (na stáročia) sfalšovať dejiny, ako sa to v mnohých ohľadoch od 19. stor. stalo maďarskej (ale aj poľskej či slovenskej) historiografii. Martin Homza do tejto polemiky vstúpil okrem iného vydaním Uhorsko-poľskej kroniky v slovenčine s obsiahlym vysvetľovacím aparátom, ktorú odporúčam každému milovníkovi histórie.

Prof. Martin Homza je nositeľom Rytierskeho kríža Rádu za zásluhy Poľskej republiky. Okrem neho je na Slovensku už iba jeden nositeľ tohto čestného titulu. Ján Čarnogurský.

Plepo

(Visited 655 times, 7 visits today)

Stalo sa...

20. 1. 1928

Vláda Československej republiky schválila 'Modus vivendi', dohodu medzi ČSR a Svätou stolicou, ktorou sa zakončilo trojročné obdobie napätia medzi Cirkvou a štátom.

20. 1. 1939

Prezident republiky Dr. Hácha na návrh Slovenského snemu vymenoval tretiu vládu Slovenskej krajiny. Jej predsedom bol opäť Dr. Jozef Tiso, ktorý zastával aj funkciu ministra vnútra. Ďalšími členmi tretej slovenskej autonómnej vlády boli: minister školstva Jozef Sivák, minister hospodárstva Dr. Mikuláš Pružinský, minister financií Pavol Teplanský, minister dopravy Dr. Ferdinand Durčanský a minister spravodlivosti Dr. Miloš Vančo. V tejto vláde zo šiestich ministrov dvaja (30 %) neboli členmi HSĽS.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo