Zomrel generál tajnej Cirkvi Silvo Krčméry

V utorok 10. septembra 2013 zomrel vo večerných hodinách vo veku 89 rokov MUDr. Silvester „Silvo“ Krčméry, jedna z najvýraznejších postáv slovenského katolicizmu 20. storočia. Spolu s minulý rok zosnulým Vladimírom Juklom tvoril nerozlučnú dvojicu, ktorá svojim životom a utrpením zabezpečila to, že univerzálna Cirkev dokázala prekonať biľag kolaborácie s politikou za Slovenského štátu a umožnila jej prežitie aj za ateistického komunizmu. Hoci je už táto dvojica na večnosti, ich životný príbeh a pevné postoje budú inšpirovať ďalšie generácie nielen na Slovensku. 

Silvo Krčméry sa narodil v r. 1924 v Trnave. V Bratislave, Prahe a Paríži vyštudoval za lekára. Počas štúdií v Bratislave sa v r. 1943 zoznámil s chorvátskym kňazom Tomislavom Poglajenom – profesorom Kolakovičom, ktorý bol ako radikálny antinacista (a antikomunista) v rodnom Chorvátsku štvancom. Na dva roky našiel úkryt na Slovensku. Počas nich na celý život ovplyvnil množstvo mladých ľudí, medzi nimi aj Jukla s Krčmérym, ktorí sa mu stali akýmisi pobočníkmi. Kolakovič správne predvídal, že účasť kléru na riadení Slovenskej republiky sa stane pre Cirkev zničujúcou. A vytušil, že nástup komunizmu je neodvratný. Spoločenstvo Rodina, ktoré založil a „vyškolil“, sa neskôr stalo základom tajnej Cirkvi v Československu, ktoré okrem uchovania základných kresťanských hodnôt výrazne prispelo k pádu komunizmu. 

Náboženské aktivity laika Krčméryho neostali bez záujmu ŠtB. Už v roku 1946 ho prvý krát na mesiac zatkli, no potom prepustili. Ale po nástupe červenej totality začiatkom 50. tych rokov sa už s ním eštebáci nemaznali. Od roku 1951 strávil takmer tri roky vo „vyšetrovačke“. Brutálnej. Nezlomili ho. Ani mučením. Naopak, utvrdili ho vo viere. Jeho vlastná obhajoba pred vojenským súdom, ktorý ho odsúdil za „vlastizradu“ na 14 rokov žalára, je neuveriteľná. Tento text je nadčasový, ďaleko prekračuje hranice našej krajiny, pretože je univerzálny. Je to poklad, ktorým slovenčina obohatila ľudstvo a ktorý je trvalou inšpiráciou na povzbudenie pre maloverných. 

Po prepustení na „slobodu“ (ak sa komunizmus dá takto nazvať, navyše Krčméry bol pod stálym dohľadom tajných) v roku 1964 pracoval ako lekár. No dôležitejšia pre nás je jeho aktivita v „podzemí“. Bol jedným z lídrov Cirkvi pôsobiacej v utajení. Z tejto jeho možno málo viditeľnej práce vyrástlo dielo, ktoré prostredníctvom množstva krúžkov, stretiek, samizdatov ukázalo aj inú cestu, akou šla veľká časť kléru kolaborujúca s komunistickým režimom cez Pacem in terris. Ovocím tejto činnosti dodnes je obrovské množstvo rodín, ktoré si udržali (či našli) vieru a niesli ju ďalej. 

V posledných rokoch života bol starec Krčméry pripútaný na lôžko. No svoje utrpenie niesol statočne. Aj takto, podobne ako jeho osobný priateľ bl. Karol Wojtyla, ukázal, že život má zmysel a hodnotu aj napriek starobe či chorobe, hoci to dnešná, slobodná (?) doba často vníma ako prežitok. 

Dôležitým príspevkom k spoznaniu a pochopeniu Krčméryho, ale s oblúkom aj celého šialeného 20. storočia, sú dve knižky, ktoré napísal. Spolu s Juklom zostavili útle dielko V šľapajach Kolakoviča, v ktorom si spomínajú na svojho učiteľa, na jeho pôsobenie v Bratislave, neskôr na krutú zimu 1944 – 45, ktorú spolu prežili v povstaleckých horách ako aj na Kolakovičovu snahu dostať sa do Ruska. Druhým je veľmi silná kniha ..to nás zachránilo. Brainwashing – vymývanie mozgu, v ktorej detailne opisuje svoje dlhoročné väznenie za vieru, techniky vymývania mozgu, samotky, fyzické násilie, ako aj svoju nezlomnú vieru, ktorá mu nielen pomohla prežiť a zachovať si zdravý rozum, ale aj ODPUSTIŤ svojim trýzniteľom, ktorých mená zámerne vynechal. Obe tieto diela by si zaslúžili rýchlu reedíciu. 

Odpočinutie večné daj mu, ó Pane! 

Plepo

Nekrológy na www.istropolitan.sk:

Ferdiš Takáč SJ † 2013

Vladimír Jukl † 2012

Václav Havel † 2011

Anton Hlinka SDB † 2011

Jozef Vicen † 2008

Jozef Valábek † 2005

Jozef August Mikuš † 2005

Anton Hajduk † 2005

Ján Pavol II. † 2005

Anton Neuwirth † 2004

Thomas Klestil † 2004

Johannes Dorrek † 2003

Stalo sa...

24. 6. 1843

V Jasenovej na Orave sa v rodine evanjelického farára Ctiboha Zocha, Štúrovho spolupracovníka, narodil Ivan Branislav Zoch, slovenský fyzik a polyhistor, národný buditeľ. Po skončení štúdia v r. 1866 bol zvolený za profesora na slovenské gymnázium v Revúcej. Už v prvom roku pobytu bol väznený maďarskými úradmi. V  roku 1869 mu vychádza prvá, priekopnícka slovenská učebnica fyziky pre stredné školy: 'Physika, čili silozpyt pre slovenské gymnásia, reálky a domáco poučenie'. 'Physika' má 178+6 strán a 248 obrázkov, ktoré autor sám nakreslil. V r. 1873 vychádzajú ďalšie Zochove učebnice: 'Krátky návod k vyučovaniu telocviku hlavne pre národnie školy' a 'Počiatky názornej merby'. Kvôli príkoriu zo strany štátu odchádza do Chorvátska, kde prekladá Kukučínov 'Dom v stráni' do chorvátčiny. Najnáročnejším dielom Zocha je 'Enciklopedija hrvatska I. a II.'(vyše 600 strán), vydávaná v Osijeku v rokoch 1885– 1887. Na Svetovej výstave v Paríži v r. 1867 vystavoval svoj prístroj na meranie rýchlosti zvuku v plynoch. Zomrel 27. decembra 1921 v Modre.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo

Kategórie